Tiene raz pominú (Lynn Austinová)

Silný príbeh.
Príbeh, ktorého sa stanete súčasťou.
Príbeh, ktorý sa Vám bude ťažko púšťať z rúk.
Áno, taký je najnovší román Tiene raz pominú. Lynn Austinová nás v ňom zavedie do obdobia druhej svetovej vojny, do krajiny, ktorá nám nie je až tak z dejín v tomto období známa. Budeme svedkami ako invázia nacistov do neutrálneho Holandska zmenila osudy troch hlavných hrdiniek tohoto románu.
Lena, Ans, Miriam – tri ženy, ktoré však v sebe nesú pečať a skúsenosti mnohých žien v tomto období. A nielen žien, ale celých rodín. Židovských i tých, ktorí ich ukrývali alebo im inak pomáhali.
Budeme svedkami ich vnútorných premien, pretože žiadna z nich po vojne už nebude rovnaká ako pred ňou. A dovolím si tvrdiť, že ani Vy po prečítaní tejto knihy už nebudete taký istý.
Hrubý, 457-stranový román Vás prevedie obdobím šiestich ťažkých rokov pre tieto tri ženy, pre ich rodiny a priateľov.
Lena žije so svojou rodinou na farme a snaží sa prijať odchod svojej najstaršej dcéry Ans do mesta. A to ešte netuší, že tých odchodov bude viac. Múdra rada jej otca, miestneho kazateľa, je prospešná aj pre tých, ktorí zápasia so strachom aj v dnešnej dobe: ,,I ty si silnejšia, ako si myslíš. Viem, že si robíš starosti a máš strach. Je to prirodzené, ale odovzdaj ich Pánovi a dovoľ mu, aby sa stal zdrojom tvojej odvahy.“
A práve dôvera a viera v Boha, odvaha nebude často pri konaní týchto žien, ale aj iných ľudí, chýbať. Možno aj Vás napadne otázka – ako by sa sa v jej, v ich situácii zachoval/a ja?
Ans, Lenina a Pietrova mladá dcéra, ktorú nebaví život na farme, a tak sa rozhodne odísť do rušného Leidenu, kde pracuje ako spoločníčka krehkej dámy Eloise. Tento pracovný vzťah prerastie do pekného vzťahu nielen s Eloise, ale aj s jej manželom, profesorom Hermanom Huizengom. Budeme svedkami jej prvej lásky, ale aj dozrievania vo viere, v dôvere Bohu, či vo vzťahu k druhým. V spoločnej domácnosti s manželmi Huizengovcami si Ans počas vojny prežije rôzne situácie, ktoré nebudú jednoduché, ale vyformujú z nej vyzretejšiu dámu akou bola keď do Leidenu prišla. Možno i takou, akou bola jej babička.
,,Pozorne sa zadívaj na oblohu, srdiečko. Mesiac nezmizol. Žiari večne ako náš život v Kristovi.“ Babička prijala svoju smrť bez reptania či horkosti ako Božiu vôľu – to Ans nedokázala. ,,Môžeme sa spoľahnúť na jeho prísľub večného života,“ hovorievala babička. ,,Bude krajší, ako si dokážeme predstaviť.“
A k takej viere sa nepriúča vďaka ťažkým situáciam iba Lena s dcérou, ale i mladá židovka Miriam, ktorá v Holandsku hľadá útočiste. Jej príbeh sa ma dotkol asi najviac. Hoci spočiatku vystupuje samostatne, nezávisle od ostatných hlavných ženských postáv, ich životy sa v určitom čase pretnú. Miriam prežije rôzne situácie, ktoré si ani nevieme predstaviť. Pri čítaní jej, ale nielen jej, životného príbehu budete mať mnohokrát slzy v očiach , v mysli otázku: ,,Čo sú moje starosti v porovnaní s tým, čo prežívali oni?“ a v srdci vďačnosť za všetko, čo máte.
Tento román by som odporúčala prečítať naozaj každej žene, každému mladému dievčaťu, a možno by im toto čítanie dalo viac informácii o danej dobe ako učenie sa o dejinách v škole. Tiež nás tento príbeh vedie k vďačnosti za to, čo máme, pretože v čase vojny ani to málo nie je samozrejmosťou. A vojna je aktuálnou témou aj dnes.
Kniha je plná vzácnych myšlienok a sama som si mnohé z nich vypísala, aby ma sprevádzali aj v mojom živote. Aj vďaka nim, či pútavému príbehu si Vás tento román získa hneď od prvých strán. Nie, nečíta sa ľahko, pretože postavy v ňom prežívajú ťažké situácie, ale Lynn Austinová Vás vtiahne aj do tohoto náročného obdobia svojim pútavým rozprávaním, mnohými zápletkami a živými dialógmi. Všetkými desiatimi Vám ju odporúčam. Určite Vás povzbudí, obohatí a posunie i vo Vašom vzťahu k Bohu.
Román si môžete zakúpiť na
https://www.kumran.sk/historicke-romany/25161-tiene-raz-pominu.html
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe
https://www.storpic.com/

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 19.10.2008 - 18:22
    Predpoklady ekonómov vravia o piatich rokoch.Je to málo alebo veľa z ľudského života?Prečo sa to...
  • 14.10.2008 - 15:17
    Prečo veda vs viera ? Po skončení štvrtej triedy na základnej škole som nastúpil na osemročné...
  • 09.10.2008 - 22:24
    Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu...
  • 22.09.2008 - 16:36
    Dosť absurdná predstava, nie? Alebo žeby na tom predsa len nebolo nič čudné? O čom je vlastne ten...
  • 22.09.2008 - 14:56
    Mnohým sa to dnes tak môže javiť. Kresťania často zrádzajú hodnoty, ktoré navonok deklarujú alebo...
  • 16.09.2008 - 16:25
    Urobili sme krásnu cestu.Posledná večera od Leonarda(Milano),Lurdy,Garabandal,sv.Jakub v Santiagu...
  • 07.09.2008 - 21:43
    boli sme liezť. nebolo to prvýkrát a uz sme celkom zohratí. občas postraší nejaký kameň, čo...
  • 01.09.2008 - 15:34
    Určite väčšina z nás nemá či nemala rada návrat do školských lavíc po dvoch mesiacov zábavy,...
  • 27.08.2008 - 11:25
    Dať či nedať? To je otázka. Možno v tomto prípade by v tom mal Shakespeare jasnejšie....
  • 27.08.2008 - 11:22
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným...