Pollyanna (Eleanor H. Porterová)

Pollyanna – jedenásťročné dievčatko, sirota, ktoré po smrti svojho otca prichádza do domu svojej tety Polly, ktorá je sestrou jej zosnulej mamičky. Prichádza, lebo nemá nikoho iného zo svojej rodiny, kto by sa o ňu postaral, a ako sa presvedčíme, teta Polly je tá, ktorá si svoje povinnosti naozaj plní. Ale predovšetkým Pollyanna prichádza, aby z jej domu urobila domov. A ako táto zmena bude prebiehať uvidíte, ak sa začítate do tohoto nového vydania románu, ktorý má už 111 rokov.
Áno, od vydania románu Pollyanna, ktorého autorka je Eleanor H. Porterová, ubehlo vyše 100 rokov, ale myslím, že jeho nadčasovosť a aktuálnosť Vás presvedčia o tom, že kresťanské vydavateľstvo Kumran.sk urobilo skvelú vec, keď pripravilo jej nové vydanie.
Pollyannu som čítala ešte ako mladé dievča, a musím uznať, že rovnako dychtivo, ak nie ešte viac som ju prečítala aj teraz, po vyše ako 20 rokoch. Pollyanna je správnym a potrebným vzorom nielen pre dievčatá v puberte, ale má čo povedať, a hlavne čo odovzdať aj starším ženám. A nielen ženám, ale aj mužom, hoci čítanie tejto knižočky poteší a povzbudí pravdepodobne predovšetkým ženské srdcia.
Pollyanna si Vás získa od prvých riadkov, s tetou Polly to bude trochu náročnejšie, ale o to zaujímavejšie bude sledovať jej premenu vo vzťahu k Pollyanne. Ako sa postupne povinnosť postarať sa o ňu mení na niečo iné, niečo vzácnejšie.
Pollyanna a jej hra na radosť. Hra, ktorú ju naučil jej otecko – misionár, keď namiesto bábiky, ktorú chcela ako malé dievčatko, prišli v balíku barličky. Hra, ktorú, myslím si, chce Pollyanna naučiť hrať aj nás v našich životoch. Hlavnou myšlienkou tejto hry je nájsť v každej situácii niečo, čomu môže byť Pollyanna rada. Skutočnou výzvou sú pre ňu tie ťažké, smutné a náročné situácie, a práve to mala malá Pollyanna najradšej. Hoci, ako sa dočítame v posledných kapitolách knihy, príde situácia, kedy aj pre Pollyannu bude náročné nájsť radosť v tom, čo prežije.
Ale bude naozaj radosťou sledovať, ako Pollyanna svojou hrou postupne mení životy obyvateľov malého mestečka Beldingsville. Ako sa jej podarí nadviazať vzťah s pánom Pendletonom, ktorý sa už dlhé roky s nikým nerozpáva? A čo pani Snowová, ktorá už pätnásť rokov z dôvodu choroby leží len v posteli? A mnoho ďalších obyvateľov mesta, o ktorých sa Pollyanna dozvie ako im pomohla, až vtedy, keď ona sama bude prežívať ťažkú situáciu, v ktorej už ani ona nevie nájsť dôvod na radosť.
Pollyanna je nádherne napísaná kniha, ktorej súčasťou sa rýchlo stanete aj Vy. Obľúbite si i slúžku Nancy, či starého Toma, ktorých si Pollyanna získa taktiež od prvého stretnutia. Svieže a pútavé dialógy postáv, jednoduché opisy krajiny či miest, kde sa Pollyanna nachádza. Mnohé a zaujímavé vedľajšie postavy, ktorých premenu môžete sledovať na stránkach knihy. Zvraty, ktoré Vás prekvapia a udržia vo Vás túžbu dozvedieť sa, ako sa to všetko skončí. A, samozrejme, jednoduché, ale pekné myšlienky, ktoré zasejú aj vo Vás túžbu urobiť tento svet radostnejší. A sami na Pollyanne uvidíte, že nejde o predstieranie radosti, ale o to, že sme pozvaní hľadať všade dobro, i tam, kde ho na prvý pohľad nevidíme. A hoci to vtedy ide ťažšie a niekedy nám to poznanie dobra trvá dlhšie, dobro je tam prítomné.
Určite odporúčam túto knihu mladším i starším, nájdete v nej mnoho radosti, ale vytrysknú Vám časom i slzy, lebo Pollyannu si obľúbite a s ňou sa budete radovať, ale myslím, že s ňou budete i smútiť. Ale tej radosti určite bude viac.
Mám nádej, že radosti po prečítané 1. dielu Pollyanny bude viac aj v našich životoch…
Knihu si môžete zakúpiť cez
https://www.kumran.sk/pre-deti-a-mladez/25165-pollyanna.html

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe https://www.storpic.com/

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 14.10.2008 - 15:17
    Prečo veda vs viera ? Po skončení štvrtej triedy na základnej škole som nastúpil na osemročné...
  • 09.10.2008 - 22:24
    Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu...
  • 22.09.2008 - 16:36
    Dosť absurdná predstava, nie? Alebo žeby na tom predsa len nebolo nič čudné? O čom je vlastne ten...
  • 22.09.2008 - 14:56
    Mnohým sa to dnes tak môže javiť. Kresťania často zrádzajú hodnoty, ktoré navonok deklarujú alebo...
  • 16.09.2008 - 16:25
    Urobili sme krásnu cestu.Posledná večera od Leonarda(Milano),Lurdy,Garabandal,sv.Jakub v Santiagu...
  • 07.09.2008 - 21:43
    boli sme liezť. nebolo to prvýkrát a uz sme celkom zohratí. občas postraší nejaký kameň, čo...
  • 01.09.2008 - 15:34
    Určite väčšina z nás nemá či nemala rada návrat do školských lavíc po dvoch mesiacov zábavy,...
  • 27.08.2008 - 11:25
    Dať či nedať? To je otázka. Možno v tomto prípade by v tom mal Shakespeare jasnejšie....
  • 27.08.2008 - 11:22
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným...
  • 23.08.2008 - 19:34
    hoci týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je dávno za nami, ponúkam prácu, čo som kedysi písal z...