Koncom minulého roka som sa intenzívnejšie zaujímal o situáciu možností tvorby nových profesionálnych rodín. Ako som zistil, pre pripomenutie uvediem, že detské domovy majú spravidla niekoľko žiadostí záujemcov o profesionálne rodičovstvo, ale žiaľ nemôžu im vyhovieť, lebo ako sami vedúci zamestnanci týchto domovov tvrdia nemajú prostriedky na tvorbu nových profesionálnych rodín. Preto som sa obrátil na Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o tvorbu opatrení pre podporu vznikania profesionálnych rodín. Výsledkom je, že ako som mal možnosť zistiť, pani Viera Tomanová a jej poskokovia nie sú síce veľmi dobrí vo vedení istého ministerstva, ale v hre „Hádzanie horúceho zemiaku do diaľky“ sú to skutoční majstri.

K napísaniu tohto článku ma priviedlo zhliadnutie istej reportáže Slovenskej televízie o profesionálnych rodinách. Tam pani ministerka Viera Tomanová asi pred mesiacom s úsmevom na perách hovorila niečo v tom zmysle, že jej rezort podporuje tvorbu profesionálnych rodín, ale nedá sa to všetko hneď, ale postupne. V rovnakej reportáži hovoril aj riaditeľ Detského domova v Ružomberku, ktorý vlastne svojimi slovami potvrdzoval to čo som tu už spomínal, že detské domovy nemajú prostriedky na tvorbu profesionálnych rodín.

Čo je teda hlavnou pointou? Tvorba nových profesionálnych rodín je v patovej situácii a zdá sa, že sa to nezmení, kým nebudú na rozhodujúcich miestach sedieť iní ľudia. Na jednej strane riaditelia domovov môžu tvrdiť, že nemajú prostriedky na tvorbu profesionálnych rodín a majú do istej miery pravdu. Na druhej strane Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny si „umýva ruky“ tvrdením, že: „umiestňovaním detí do profesionálnych rodín nestúpa počet detí v detských domovoch. Z tohto dôvodu je vznik nových pracovných miest pre profesionálnych rodičov možné riešiť iba organizačnou zmenou v jednotlivých zariadeniach a nie zvyšovaním počtu zamestnancov, zabezpečujúcich výkon prác vo verejnom záujme.“ (z listu MPSVaR, ktorý mi bol adresovaný 12.10.2009 a 27.10.2009 mi tie isté „argumenty“ boli zopakované) A je to! Obidve strany si môžu takto hádzať tento horúci zemiak donekonečna. Jedna bude tvrdiť, že organizačná zmena nie je možná a prostriedky na nové miesta nie sú, druhá strana bude tvrdiť, že to treba riešiť organizačnou zmenou. Jednoducho, keď jedna či druhá strana nemá na prvom mieste snahu pomôcť deťom v detských domovoch dostávať sa do rodín, potom sa ostatní môžu postaviť aj na hlavu – to je odkaz kompetentných. Výsledok – riaditelia domovov aj ministerstvo majú svoje „dôvody“ prečo vina nie je na ich strane, ale na tej druhej. A tvorba profesionálnych rodín bude stále v kríze. Hlavne, že na sociálne podniky sa peniaze nájdu – veď tam, však áno idú do iného vrecka – asi do toho správneho.