Už dávnejšie sa stretávame s dvoma druhmi problémov pri príprave katechumenov na krst. Sú to neúčasť na liturgii katechumenátu a nesprávna účasť na liturgii pokrstených.
Účasť na liturgii katechumenátu
Žiadnej inej skupine sa Rímska liturgia nevenuje tak, ako katechumenom. Dokonca ani sviatostné kňazstvo nemá také bohaté prípravné obrady. Žiaľ, slovenská liturgia (alebo tí, čo o nej "rozhodujú" - niektorí presbyteri totiž majú dojem, ale nie právo rozhodovať o liturgii) nie vždy dôsledne reflektuje to, čo sa katechumenom ponúka v Rímskej cirkvi a tak ich neraz oberá o veľké duchovné dobrá. Sú katechumeni, ktorí pred krstom nezažijú ani jedno skrutínium a žiadne odovzdania, o predkrstných exorcizmoch a požehnaniach nevraviac. Za normálnych okolností katechumen zažije tieto liturgické slávenia:
Prijatie medzi katechumenov
Slávenia liturgie slova (predpokladá sa ich niekoľko OICA 106)
Malé exorcizmy (predpokladá sa ich niekoľko OICA 109)
Požehnania (predpokladá sa ich niekoľko OICA 119)
Pomazania olejom katechumenov (predpokladá sa ich niekoľko OICA 128)
Obrad vyvolenia
1. skrutínium (3. pôst. nedeľa)
Odovzdanie symbolu (OICA 184)
2. skrutínium (4. pôst. nedeľa)
3. skrutínium (5. pôst. nedeľa)
Odovzdanie modlitby Pána (OICA 189)
Obrad Effeta, vrátenie symbolu
Slávenie krstu na veľkonočnú vigíliu
V praxi sa však stretávame s tým, že "normálne okolnosti" sa údajne nevyskytujú a nastáva "mimoriadna situácia". Ak sa slávi polovica z týchto slávení, katechumeni "majú šťastie". Potom sa niet čomu čudovať, že sa duchovným pastierom zdá, že im čosi chýba, ale pokúšajú sa to nahradiť tým najnevhodnejším spôsobom - katechumenov neprepustia zo slávenia veriacich a očakávajú, že duchovné dobro, ktoré im odopreli v slávení liturgie katechumenátu si katechumeni sami vezmú zo slávenia veriacich. To sa však nestane, lebo katechumeni nie sú schopní slávenia liturgie veriacich (pokrstených). Nemajú na to nevyhnutnú podmienku - krst! Bez krstu nikto nie je schopný sláviť sviatostnú liturgiu. Ak teda sú mimoriadne okolnosti (za mimoriane sa pokladá napr. vojna, prenasledovanie kresťanov a pod.) katechumeni sa síce neprepustia, ale na slávení liturgie eucharistie ostanú iba ako prítomní - nie ako účastní! Toto je veľmi dôležité. Jeden kňaz ma raz dojal svojou nevedomosťou. Vyhlásil, že keby katechumenov po nedeľnom skrutíniu prepustil, že by potom museli ísť na inú nedeľnú omšu. Povinnosť (i právo) zúčastniť sa nedeľného slávenia eucharistie majú jedine pokrstení a nikto iný. Moja skúsenosť ukazuje, že katechumeni, po primeranej katechéze, nielenže nenamietajú nič proti prepusteniu, ale dokonca sa mi stalo, že sa sami prepustenia dožadovali a bol to pre nich výnimočný a veľmi silný zážitok.
Stretol som sa i s námietkou, že Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života nezodpovedá slovenským podmienkam a že patrí skôr niekam na Pobrežie slonoviny. Obrad katechumenátu vznikol v Európe, teda v našom spoločensko-kultúrno-historickom kontexte. Skôr by bola na mieste otázka, či náš obrad katechumenátu zodpovedá kultúre misijných krajín, ale ako sa ukazuje, obrad sa tam používa bez väčších komplikácií a prináša duchovné ovocie. Ordo initiationis christianae adultorum, vydané v roku 1972 a 1974 v Ríme, predpokladá v úvodnom dekréte preklad a v úvodných poznámkach predkladá konferenciám biskupov možnosti na prispôsobenie (aptatio). Slovenská adaptácia tejto liturgickej knihy je nie len prekladom, ale reflektuje aj podmienky na Slovensku do tej miery, do akej to uznala za vhodné Konferencia biskupov Slovenska. Naše podmienky sa však príliš nelíšia od tých v Ríme (keďže sme súčasťou tej istej kultúry), takže prispôsobenia nie sú veľmi výrazné. Kto teda namieta, že takto prispôsobený obrad nezodpovedá podmienkam v jeho pastoračnej starostlivosti, nech sa obráti na Konferenciu biskupov, aby pri revízii liturgických kníh, ktorú požaduje inštrukcia Liturgiam authenticam, boli tieto poznatky zakomponované. Dovtedy však treba používať schválenú liturgickú knihu a obrady v nej opísané. Skôr mám však dojem, že tí, čo namietajú najviac, sa ani nepokúsili tento obrad uviesť do života. Ak sa niekto úprimne snaží a napriek tomu vidí prekážky, rád mu pomôžem v ich odstraňovaní, nakoľko budem môcť.
Účasť na liturgii pokrstených
Katechumeni majú mať účasť aj na liturgii pokrstených (nie však na sviatostnej liturgii), ale iba sebe primeraným spôsobom tak, ako to predpokladajú liturgické knihy i zdravý rozum a prax Cirkvi. Často sa však dôsledne neuváži, alebo pozabudne na niektoré aspekty, preto v skratke pripomeniem tie najvypuklejšie:
- pri vstupe do kostola sa neprežehnávajú požehnanou vodou (svätenou vodou)
- pri kropení požehnanou vodou sa katechumeni vynechajú (ak sa aj náhodou pre nejakú príčinu nevynechajú, neprežehnávajú sa)
- katechumeni pokiaľ možno nemajú byť pri vysluhovaní sviatostí veriacim (krst, birmovanie...)
- nemôžu miništrovať
- nemôžu veriacim čítať Božie slovo namiesto lektora
- neprednášajú modlitby veriacich ani na ne neodpovedajú
- neprinášajú dary na slávenie eucharistie, ani dary pre chudobných či iné dary v slávení eucharistie
- niektoré odpovede v slávení liturgie eucharistie nepatria katechumenom - iba pokrsteným - keďže sú vyjadrením účasti na slávení
- neprijímajú a neodovzdávajú znak pokoja
- v žiadnom prípade nesmú prijať Eucharistiu pred krstom, toho sa treba zvlášť dôsledne vyvarovať (sám viem o troch takých prípadoch)
- katechumeni nejdú ani "na krížik" počas svätého prijímania
Viackrát som zažil, že niekto začal miništrovať a až neskôr sa zistilo, že nie je pokstený. Je to zložitá pastoračná situácia, ktorá za svoj vznik vďačí zanedbanej liturgickej formácii veriacich. Ak by totiž veriaci mali čo i len priemernú liturgickú formáciu, vedeli by veľmi dobre, že nepokrstený nemá byť na slávení Eucharistie. Takýto nepokrstený sa nikdy nevyskytne na omši len tak. Spravidla ho niekto privedie, alebo, ak príde sám, spravidla niekoho osloví.
Veľmi by som uvítal doskusiu k tejto téme.
