Omša ako estráda

V nedeľu (15. 1. 2006), keď sa moja mama vrátila z kostola, povedala mi: „Boli sme na estráde". Hneď som tušil o čom hovorí, lebo ona ešte stále chodí do farského kostola, ktorý spravujú saleziáni. Nechcela mi povedať veľa detailov, lebo sa nechcela nechať vyrušovať a snažila sa venovať niečomu hlbšiemu. Preto som sa opýtal ešte iných známych, ktorí boli tiež na spomenutej omši (lebo tak to volajú). Jeden sa vyjadril: Ja to nazývam ekologická diskotéka, lebo sa tam nepije a nefajčí, hudba je dobrá, som v chráme Božom, pomodliť sa môžem. Melódia - hitovka. Dobre sa mi podupkávalo nohou, lebo ja to spievať neviem. Ľudia si tam chodia, deti si tam behajú - radosť."

Bola súťaž o vecné dary, aj dospelí sa zúčastnili. Disciplíny: najprv prišiel pán kaplán, urobil rekapituláciu predošlej kázne, ale nikto z odpovedajúcich nič nevedel. Poklepali si po hlavách, aj pán kaplán si pokelepal a konštatoval, že tá jeho je najdutejšia. Potom pán animátor demonštroval kráľa, bola korunovácia a kývanie mečom, pričom skoro niekomu vypichol oko. Následne rozmotali klbko po kostole, pán kaplán vyvolal jedého veriaceho, ktorý dostal tmavé okuliare, kuklu a slúchadlá na uši cez ktoré púšťali (ako povedal pán kaplán) „šaľenú muziku". Tento veriaci mal ísť po šnúre a deti ho navigovali. K tomu sa moja mama vyjadrila: "Potom bola estráda na mňa prisilná, tak som si dačo začala čítať v modlitebnej knižke." a uzavrela konštatovaním: „Nikdy viac na pol jedenástu nepôjdem."

Omše za účasti detí

V roku 1973 vydala Kongregácia pre Boží kult z osobitného mandátu Najvyššieho Pontifexa Direktórium o omšiach s deťmi (Directorium de Missis cum pueris - český text). Následne vydala Kongregácia aj omšový poriadok a tri eucharistické modlitby, ktorých preklad máme na Slovensku schválený od r. 1988, ale používať sa hojnejšie začal až po vydaní knihy „Slávenie svätej omše za účasti detí" SLK, 1992. V novom typickom vydaní Rímskeho misála (2002) sa nachádza latinský text eucharistických modlitieb pre omše za účasti detí, ale nie preto, žeby deti chodili na latinské omše, ale skôr preto, aby sa podľa týchto latinských textov pripravili revidované preklady.

Direktórium bolo dlhšie očakávané mnohými pastoračnými kňazmi, ale zároveň sa ním začalo obdobie nechápania jeho postulátov. Mnohí si nevšimli, že Direktórium je uvedené na začiatku liturgickej knihy a dáva dôležité usmernenia na pastoráciu detí i na slávenie omší za ich účasti. Uvediem iba niekoľko problémov s ktorými som sa stretol.

Slávenie omše za účasti detí podľa spôsobu „len s niekoľkými dospelými" predpokladá Direktórium počas týždňa a nie v nedeľu - žiaľ, naša prax býva presne opačná. Pri nedeľnej omši, kde sú dospelí a veľa detí, sa môžu použiť niektoré prvky podľa Direktória, bodu 19. Použiť omšový poriadok za účasti detí však možno len s dovolením biskupa! Takisto v homílii - má sa brať ohľad na prítomnosť detí, ale nesmie sa zanedbať prítomnosť dospelých.
Omša za účasti detí má pripravovať malých kresťanv na neskoršie slávenie v celom farskom spoločenstve, žiaľ, často vidieť, že mladí ľudia zotrvávajú na „detských omšiach" a do nedeľného slávenia celej miestnej kresťanskej komunity sa nevedia alebo nechcú zapojiť.
Eucharistické modlitby za účasti detí nerátajú s koncelebráciou a úvodné smernice k nim hovoria o tom, že od konclebrácie treba skôr upustiť, dokonca v novom Rímskom misáli je táto poznámka uvedená ako prvá.
Deti sa často smejú na príkladoch, ktoré používa kňaz, nie preto, že by boli vtipné, ale preto, že sú naivné.

Rímsky obrad nepozná termín „mládežnícke omše", lebo mládež už je natoľko disponovaná, že dokáže naplno participovať na omšiach pre dospelých. (V opačnom prípade nemožno hovoriť o mládeži, ale o deťoch, alebo o postihnutých, pre ktorých platia osobitné predpisy.) Je prirodzené, že pri omši, na ktorej sa vo veľkej miere zúčastňuje mládež sa táto účasť zohľadní v homílii, ale akési „ďalšie úpravy" nemajú zmysel.

Uvítam diskusiu, prípadne námietky k tomuto článku.