Dvojičky skončili v prachu po údere od teroristickej hydry zvíjajúcej sa vo svojej zlosti a nenávisti. Ľudia dobrej vôle si znova – už po toľkýkrát v histórii – uvedomili, že úcta k životu je jedným z pilierov, ktoré sú nevyhnutnou oporou demokratickej spoločnosti. Akékoľvek útoky na tento pilier menia život v spoločnosti na neznesiteľné peklo. Teroristi využili výdobytok vedy – lietadlo – na rozsievanie smrti.
Americká firma Advanced Cell Technology Inc. v novembri 2001 oznámila, že úspešne vyklonovala ľudské embryo, ktoré následne zničila. Rozvinula sa búrlivá diskusia o morálnosti klonovania ľudských embryí a o možnosti prevádzať výskum na embryách s cieľom získať z nich kmeňové bunky na potenciálne terapeutické účely v budúcnosti. Opäť teda v centre úvah stojí kľúčový pojem: úcta k životu. Iným životne dôležitým pilierom spoločnosti je úcta k vede. Možno v mene úcty k vede pošliapavať úctu k životu?
Na túto kľúčovú otázku musí teraz nájsť ľudstvo odpoveď. Musí sa poctivo pýtať, či deštruktívny výskum na ľudských embryách neznamená podkopávanie oporného piliera našej civilizácie.
Úcta k životu je bez úcty k vede jalová, neefektívna. Úcta k vede bez úcty k životu je nebezpečná a slepá. Iba snaha o interakciu a harmonickú symbiózu týchto dvoch druhov úcty môže zabezpečiť nenarušenú statiku budovy ľudstva.
A práve na budovanie a spevňovanie piliera úcty k života je zameraná myšlienka pripomínať si každý rok 25. marec ako Deň počatého dieťaťa. Cieľom tejto iniciatívy, za ktorou stoja viaceré mimovládne organizácie je osloviť ľudí, aby sa zamysleli nad hodnotou ľudského života. Hlavným posolstvom tohoto dňa je vyzdvihnúť jedinečnosť a dôstojnosť počatého dieťaťa a povzbudiť rodičov, aby tehotenstvo prežívali ako radostné očakávanie nového života. Prianím iniciátorov kampane je, aby každé počaté dieťa malo šancu narodiť sa. Každý by mal mať zaručený prístup k pravdivým informáciam o živote dieťaťa pre narodením.
Myšlienka dňa venovaného dôstojnosti počatého jedinca však neprispieva iba k spevneniu piliera úcty k životu, ale nabáda aj k zintenzívneniu snahy o harmonizáciu úcty k životu s úctou k vede. Výskumy genetiky, embryológie, fyziológie a vývinovej psychológie totiž podporujú presvedčenie, že vložiť okamih vzniku človeka do nejakého časového bodu po odštartovaní vývinu (ontogenézy) je umelé. A ak aj niekto má pochybnosť o totožnosti jedinca v nejakom štádiu vývinu človeka, už táto jeho pochybnosť stačí na to, aby ho za ľudskú bytosť považoval. Ide o tzv. princíp väčšej bezpečnosti – o akúsi descartovskú zásadu: „Pochybujem, teda nechám žiť – dubito ergo respecto.“
Reflexia týchto bioetických otázok je v civilizovaných krajinách samozrejmou súčasťou spoločenskej diskusie. Svedčí o tom aj fakt, že prezident George W. Bush nedávno vyhlásil v USA 20. január za Národný deň posvätnosti ľudského života. Vo svojom prejave americkým občanom zdôraznil: „mali by sme sa zjednotiť pri budovaní súcitnejšej spoločnosti, odmietajúc myšlienku, že niektoré ľudské životy si nezasluhujú takú istú ochranu ako iné, či už z dôvodu veku, alebo choroby, sociálneho alebo ekonomického postavenia. V súlade so základnými princípmi, o ktorých písal Thomas Jefferson a ktoré svojimi podpismi potvrdili naši zakladatelia, mali by sme sa v zmieri zjednotiť v snahe vytvoriť spoločnosť, ktorá si váži život – od jeho samotného počiatku až po prirodzený koniec.“
Bolo by kvôli obom druhom úcty potešujúce, keby sa Bushovou iniciatívou náš parlament nechal inšpirovať a vyhlásil by 25. marec za pamätný deň počatého dieťaťa. Bola by to výborná príležitosť hlbšie a kultivovanejšie uvažovať a diskutovať o existenciálnych otázkach ľudstva, ktoré sú v našich polemikách ešte stále rozoberané príliš povrchne a iracionálne.
..................................
Kampaň môžete podporiť nosením bielej stužky. Podrobnejšie informácie o iniciatíve Deň počatého dieťaťa nájdete na internetovej stránke: eRko a Fórum života
