Frázy vo vzťahoch

Náboženská viera aj viera v manželstvo majú rovnakých nepriateľov. Hlavný z nich je rutina. Rutina vo viere, v modlitbe, vo sviatostiach, aj rutina v manželskom živote. (Louis Evely)

Mnoho vín by nám ostalo neodpustených, keby Boh bral skutočne vážne všetky slová Otčenáša, ktoré mu tak často a bezmyšlienkovite vysielame. Napríklad tie, ako odpúšťame svojim vinníkom. Rovnako bezmyšlienkovite hovoríme aj s blížnymi.

Takí sme my ľudia. Pri rozhovore s Bohom i navzájom medzi sebou sme sa naučili používať málo hovoriace frázy. Jednu frázu používame na vyvolanie dojmu, druhú na účel, ďalšiu na vyplnenie ticha. A možno si v budúcnosti očíslujeme všetky osvedčené spoločenské aj nespoločenské frázy, ich čísla sa v povinných kurzoch naučíme naspamäť a pri stretnutiach si namiesto samotných fráz budeme hovoriť len ich čísla.

Keď sa ráno stretneme na schodoch so susedkou, s ktorou máme len povrchný vzťah, a povieme jej: „Tri plus jedna.“ A susedka, ktorá tiež povinne absolvovala výcvik v znalosti fráz, v tej chvíli pochopí, že číslo tri znamená frázu „Dobrý deň prajem“, a číslo jeden zase „Dnes vyzeráte naozaj výborne“. Čím viac fráz však používame, tým viac sa naše vzájomné vzťahy odosobňujú.

Podobne je to aj s naším duchovným životom, kde tiež hrozí zľahostajnenie a vyprázdnenie slov. Snažme sa preto čo najrýchlejšie zabudnúť na to nedobré, čo sme sa v medziľudských vzťahoch naučili. Najmä však nevnášajme takéto zvyky do vzťahov medzi nami a Bohom. Mohlo by sa nám totiž stať, že aj naše modlitby si očísľujeme tak ako tie prázdne spoločenské frázy. Potom by sme raz ráno vstali a rovnako bezmyšlienkovite, ako dnes odriekame Otčenáš, by sme povedali aj vetu: „Dve plus pätnásť.“ Pravdaže, ušetrili by sme tým veľa času. V tej chvíli by sa však jednou nepeknou frázou stal nielen celý nastávajúci deň, ale celý náš ľudský život.

K znalosti ľudskej duše totiž nepochybne patrí živé a pravdivé slovo. Slovo, ktoré vytvára živý a pravdivý vzťah. Nech sa na nás nevzťahuje Ježišova výčitka: „Tento ľud si ma ctí perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa.“

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 07.05.2012 - 11:55
    Aj farebný, aj rozmazaný, aj mrežovaný..., taký je svet cez okno. Môže mať teda veľa podôb, a...
  • 03.05.2012 - 06:19
    Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť. Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už...
  • 02.05.2012 - 12:53
    Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že...
  • 02.05.2012 - 08:33
    powered by Fotopedia Na Slovensku prebieha už nejaký čas petícia za voľnú nedeľu. Podporiť ju...
  • 30.04.2012 - 05:54
    Sú hradby, ktoré treba obnovovať a sú hradby, ktoré treba rúcať. Tie prvé sú postavené zo skál,
  • 29.04.2012 - 11:21
    Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z...
  • 26.04.2012 - 05:38
    Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami. Niekomu stačí držať sa nad vodou. Sme takí,...
  • 25.04.2012 - 06:09
    Krása, prázdnota, úspech, bolesť. Kvety, listy, plody, ostne. Človek a príroda. Rovnaký príbeh,...
  • 23.04.2012 - 05:49
    Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby. Každý človek má svoje rozmýšľanie,...
  • 18.04.2012 - 05:54
    Niekedy stačí kvapka vody a ovlaží vysušené pery. Niekedy stačí kvapka dobrej vôle a zmenia sa...