Emotívny príbeh o ľudskej zlobe a krutosti, ale aj dobrote, odpustení a túžbe milovať. Príbeh o tom, že aj vo vojne môže byť medzi ľuďmi prítomný Boh, tam kde sú mu ľudia otvorení. I keď bolo natočených už veľa vojnových filmov, dokonca aj na túto istú tému, žiaden z nich sa nedá porovnávať s týmto počinom, ktorý vás takmer od začiatku až do konca nenechá pokojných. I keď je vo filme veľa krutých momentov, tieto sú predstavované zo správneho zorného uhla ukazujúceho statočnosť ako statočnosť a zbabelosť ako zbabelosť.
Niekoľko spojeneckých vojakov je zajatých a presunutých do japonského zajateckého tábora v Thajsku. Tam sa musia podieľať na stavbe železnice dlhej vyše štyristo kilometrov. Stretávajú sa nielen s brutalitou ich väzniteľov, ale aj s neľudskými podmienkami prežitia v džungli, ktorá ich obklopuje. V mnohých sa rodí túžba po pomste, iní v tomto nehostinnom prostredí objavujú možnosť reagovať na zlo nielen zlom. Tento príbeh vyobrazuje, že ľudská potreba po vyšších veciach môže byť prítomná u ľudí i v extrémnych podmienkach. Ľudská túžba po poznaní, dobre a zmysle života... Ak sa aspoň čiastočne neudržujú človek môže klesnúť na duchu až na čisto živočíšnu úroveň.
Ernest Gordon dokonca zakladá tajnú táborovú univerzitu. Silu čerpajú mnohí z čítania Biblie. Zaujímavý je zvlášť príbeh jedného Američana, ktorý sa venuje rôznym kšeftom, vďaka tomu, že získal kontakty na thajskom čiernom trhu a zo situácie sa snaží pre svoj prospech vyťažiť čo najviac. Keď ho jeden z vlastných vojakov udá, je mučený. Napriek zrade a trápeniu sa z neho stáva nový človek. Predtým sebecký muž, teraz hrdina, ktorý dokáže nájsť odvahu k tomu, aby obetoval svoj život za životy ostatných. Film ukazuje, že túžba po pomste a spravodlivosti nemusí byť sladká a uspokojujúca, ale práve naopak, môže byť veľmi trpká. Ukazuje, že pokoj nájde človek celkom iným prístupom k životu.
Viacerí si uvedomujú, že ak by sa znížili k podobnej brutalite a neľudskosti, s ktorou sa tu stretávajú zo strany Japoncov, v prípade možnosti pomsty, v čom by sa od nich odlišovali? Mnohí, ktorí si to uvedomovali dokázali prekonať nenávisť a odpor vo svojom vnútri a po otočení situácie vo vojne boli ochotní zachrániť niekoľkým nepriateľom život. Film poukazuje na potrebu aspoň jednej významnej osobnosti, ktorá by dokázala pozdvihnúť morálku medzi zajatcami. Keď sa nájde medzi ľuďmi takáto skutočná osobnosť, dokáže byť pre ostatných vzorom a príkladom jednania aj v ťažkých situáciách, i keď nie medzi všetkými sa stretne s prijatím. Takýmto typom človeka je vo filme práve Dusty Miller.
Film tiež poukazuje na prázdnotu gest japonských vojakov, ktorí robili všetko zo slepej poslušnosti, prípadne z úcty, ale bez hlbšieho rozmeru. Boli to ľudia, pre ktorých smerovníkom v živote bola tupá disciplína, bez lásky.
Tieto momenty statočnosti nie sú len výplodom nejakej idealistickej fantázie, ale súčasťou skutočného príbehu, ktorý rozpráva jeden z aktérov účastných na stavbe železnice tiahnucej sa naprieč územím Barmy a Siamu, Ernest Gordon.
Film nie je vhodný pre mladších divákov a slabšie povahy, kvôli mnohým násilným scénam, netreba zabúdať, že film, napriek tomu, že v ňom nie sú bezmyšlienkovité jatky, ukazuje realitu druhej svetovej vojny. Čo sa mňa týka registroval som v poslednej dobe, že sledovanie filmov, kde bola určitá dávka násilia, vo mne podporovalo postupné rodenie nenávisti a celkového znechutenia zo života v tomto svete. Pri tomto filme, respektíve po ňom som však také pocity nemal. Toto prežívanie, ale nemusí byť samozrejme u každého rovnaké.
Film je umocňovaný hudbou interpretky Máire Brennan, sestry známej speváčky Enya.
Réžia: David L. Cunningham. Hrajú: Robert Carlyle, Kiefer Sutherland, Ciarán McMenamin a ďalší.
/Recenzia patrí do série článkov Kvalitný film./
- blog používateľa Igor Barták
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač