Keby ste sa dnes opýtali niektorých ľudí čo si myslia o čertoch, pár z nich by vám možno odpovedalo, že sú to roztomilé rozprávkové postavičky. Pritiahnuté za vlasy? Faktom ale je, že čerti sympaťáci každý rok obletujú uja Mikuláša, v obchodoch sa dá kúpiť kopa hračiek - čertíkov a v rozprávkach vystupujú čerti akoby sa s nimi vrece roztrhlo. Ja osobne som bol tiež odkojený na rožkatom čertíkovi Lucifukovi a na všemožných čertoch najmä z českých rozprávok, kde to vyzerá neraz na vážnu absenciu kreativity.

Aj vďaka takejto celoživotnej masáži ľudia prestávajú vnímať a chápať, že čert je v podstate spodobený diabol, zlý duch, ktorému ide o zotročenie človeka a postavenie ho proti Bohu.
Cez známy prípad Anneliese Michel, ktorý bol spracovaný vo filme V moci diabla, sa mali ľudia dozvedieť o tom že diabol a celkovo duchovný svet je reálny. Je to jeden z mnohých podobných prípadov, ktoré sú založené na skutočných udalostiach.

Nie je dnes ničím výnimočným, že ľudia prestávajú veriť v diabla a v peklo. Z veľkej časti je to istotne aj postojom samotných kresťanov, ktorí sa často spolupodieľajú na pretváraní diabla v povedomí ľudí, na roztomilého pajáca s rožkami. Ľuďom, ktorí stavajú svoju vieru len na tom čo prijímajú z okolia sa potom netreba čudovať, že sa z takejto predstavy diabla smejú.
Ako kresťania by sme mali trochu pouvažovať nad tým, ako formujeme naše okolie aj tým ako prezentujeme druhým osobu diabla. Nemali by sme podliehať davovej psychóze, ktorá nás vedie k tomu, aby sme aj my robili z diabla neškodného šaša. Jemu ide práve o to.