Je kultúrna vojna na Slovensku?

Na túto tému pred rokom v relácií STV „Pod lampou“, hovorili diskutujúci. Tém zaznelo niekoľko a niektoré by si žiadali väčší priestor na diskusiu.
Vtedajší minister vnútra Vladimír Palko sa vyjadril ku kázni švédskeho kňaza Greena a častokrát bol nepriamo atakovaný poslancom Smeru Borisom Zalom.
Pokiaľ sa relácia v prvých minútach viedla nezávisle a hovorilo sa o všeobecných témach, aj pán Zala súhlasil s ministrom Palkom. Dokonca sa v istých chvíľach zdalo, že poslanec Zala, by mohol byť azda aj sympatizantom KDH!?
Ak však išlo o konkrétne otázky napr. o homosexualite, otázke počatia, vyučovania náboženstva, úlohe Cirkvi vo svete či hľadaniu nového hodnotového rebríčka najmä v západnom svete, tu sa už obaja páni totálne rozchádzali v názoroch (Bohu vďaka!)
Najvýraznejšie to bolo v závere relácie, keď diskutujúci odpovedali na otázku, čo je vo vašom živote najdôležitejšie ...
Tu sa jasne ukázali postoje nielen spomenutých pánov, ale aj ostatných diskutujúcich.
Pretože v relácii odznelo veľa historických, filozofických, teologických i etických myšlienok,( niekedy rozporných), chcem sa zamerať na myšlienku, ktorú povedal p. Zala:
„ Sloboda nevyplýva z kresťanstva, vyplýva zo sekulárneho štátu.“
Slovo sekularizmus, podľa slovníka cudzích slov znamená oslobodenie verejného života od náboženských vplyvov, jednoducho povedané zosvetštenie.
V katechizme katolíckej cirkvi okrem iných definícii o slobode nájdeme aj takúto:
„Sloboda robí človeka zodpovedným za vlastné činy v takej miere, v akej sú dobrovoľné. Pokrok v čnosti, poznanie dobra a askéza posilňujú vládu vôle nad jej činmi.“
Keďže som kresťan a teda podľa p. Zalu pravičiar, nutne musím urobiť porovnanie tohoto slova z kresťanského pohľadu.
Sekularizovaný svet neuznáva vlastnosť akou je čnosť, bližšie je mu slovo dobrovoľnosť, v duchu hesla „Čo nie je zakázané, je dovolené“ A teda smie sa takmer všetko! Takýmito
„ dobrovoľnými - slobodnými“ myšlienkami boli ovplyvnení aj predstavitelia osvietenstva, neskôr marxisti, komunisti, fašisti a azda aj teroristi( i keď tu možno predpokladať najmä náboženský fanatizmus). Vládu vôle nad činmi nahradil pojem „vláda ľudu“ a teda ľud, ako sociálna skupina rozhodoval o ľudských osudoch a určil smer dejín na niekoľko desaťročí. Teraz však zisťujeme, že nepochybil ľud, ale jednotlivec a teda jeho osobná sloboda a osobná zodpovednosť.
Slovo askéza sekularizovaný svet nepozná. No aj vďaka askéze máme v nebi niekoľko orodovníkov ... ( a aj zo Slovenska!)

A čo sloboda a zodpovednosť?
Kde bola zodpovednosť u revolucionárov nielen vo Francúzskej revolúcií, kde bola zodpovednosť marxistov a iných -istov, počas prenasledovania národov v dejinách?
Komu je však potrebná sloboda? Je potrebná jednotlivcovi viac, či menej?
Vieme, že nedostatok uvedených schopností bol markantný najmä počas rokov totality ... Taktiež z tohoto obdobia poznáme tzv. spoločnú zodpovednosť a jej dôsledky znášame doteraz najmä v oblasti sociálnej a životného prostredia.
Dnes, aj v oblasti medicíny ide o zodpovednosť, no nie vždy o slobodu, najmä ak sa týka tak vážnych otázok akými sú eutanázia a interrupcia.
Sloboda kráča spolu s dobrom. Ak sa zahľadíme do histórie zistíme, že Cirkev ( i keď nie vždy jej predstavitelia) sa usilovala nielen o hľadanie spoločného dobra, ale najmä o interpersonálnu slobodu - slobodu ducha. A aj preto vyzývala na pokánie - pričom zdôrazňovala pokánie osobné, plynúce najmä zo sviatosti zmierenia.
Tak ako viera a veda nikdy nebola v rozpore ( i keď na proces Galilea, či Bruna sa pozerá rôznym pohľadom) taktiež sloboda a zodpovednosť je v zhode ak je zameraná na Boha a na človeka.
Je pravda, že sekularizmus útočí na kresťanov a kresťanstvo, čo sa prejavuje nielen v klére amerických krajín a západnej Európe, ale aj na Slovensku. Existuje atak na rodinu, tak ako sa v besede vyjadrila p. Galisová: „ Ak má človek veľké možnosti voľby, mať deti sa mu zdá byť obmedzujúce.“ Bežná výhovorka mnohých, ktorí sú dobre situovaní, že nemôžu mať deti, a tvrdia, že priviesť deti do tohoto sveta, by bolo nezodpovedné. (Je zaujímavé ako vieme narábať so zodpovednosťou, ak ide o voľbu mať dieťa)!
„Kultúrna vojna“ ( presný termín Palka) s nami bojuje zjavne a okato cez média a s tichým súhlasom v znehodnotení slobody, zodpovednosti a spoločného dobra čím rozkladá postupne našu cca 70 % -nú kresťanskú spoločnosť. Dokonca sekularizmus hľadáme dobrovoľne a slobodne aj my kresťania, jednak tým, že vo voľbách dávame svoj hlas kadekomu a jednak tým, že v morálnych, etických či iných hodnotových otázkach mlčíme, čo možno kvalifikovať aj ako zanedbávanie dobra ...
Zdá sa, že univerzálny postoj ku kultúrnej vojne, možno zaujať len z pohľadu človeka vyrovnaného, pevného vo svojich postojoch a zásadách. Človeka, ktorý nemá problém v komunikácií s inými ľuďmi, človeka, ktorý nehľadá len vlastné potešenie a utilitarizmus, ale usiluje o hľadanie dobra pre všetkých a v prospech všetkých.