Počas prestávky sa prechádzal Majster so svojím žiakom po nádvorí chrámu a spolu počúvali rozhovory niektorých žiakov. Vtedy mu chcel totiž Majster niečo vysvetliť. Keď podišli ku skupinke mladších, žiak spozornel. Jeden z tej skupinky sa zdanlivo vychvaľoval svojimi prednosťami a on čakal, čo mu povie Majster. Avšak nestalo sa nič z toho, čo si predstavoval. Žiadne napomenutia neprišli. Majster ho len priateľsky potľapkal po ramene a s úsmevom všetkým poprial pekný deň.

„Majster, ako to, že si mu nič na jeho vychvaľovanie nepovedal?“ prekvapene zvolal žiak. „Milý môj, never svojmu zdaniu. Najprv sa pozri do srdca a jeho slová si vypočuj, až potom venuj pozornosť tomu ostatnému... Tento mladý žiak cíti, ako je nedocenený a zvnútra prosí svojim konaním o pozornosť, i lásku. Preto koná tak, ako koná. Pamätaj, nemáš súdiť, ale pomáhať.“ Odpovedal Majster a s priateľským úsmevom ešte dodal: „Buď pokojný, nevyčítam ti, veď aj ty si žiak.“

Rozdávaj z darov, ktorými ťa obdaril dobrý Pán Boh, ale pri tom pamätaj, kto si.

Miroslav Schlesinger – Začni už žiť
Dobrá kniha, TRNAVA, 1997