Tancujúci slimák

V tráve si razil cestičku záhradný slimák. Prichádzal odvedľa – kde sa vypínala skalka ani hora. Prvé, čo mi napadlo, keď som ho uvidela, bolo, že bude dobrou neskorou večerou pre môjho Kleofáša, korytnačiaka, ktorý sa vyvaľuje celé leto vonku vo vani a slimáky a dážďovky priam zbožňuje.

Vzala som ho do dlane a ako to už u mňa býva – chvíľku som sa s ním bavila, slimákov veľmi rada obdivujem... Spočiatku sa trochu bál a len s nevôľou vystrkoval rožky. No napokon sa osmelil a ako taký bežec, či krasokorčuliar kĺzal po mojej dlani a vystavoval na obdiv svoje zaujímavé telo. Vôbec netušil o hroziacej smrti v tlame Kleofáša. "V tom sme si my ľudia a slimáci odlišní." – utrúsila som do éteru. Chudáčik (alebo šťastlivec?) vôbec nechyroval o svojom hroziacom zániku. Alebo predsa? Bál sa predsa vyjsť z ulity, tušil čosi nedobré, cítil sa v mojom zovretí v ohrození. Vnímanie svojej pominuteľnosti a pretavenie tohto pocitu do svojho prežívanie života je isto kvalitatívne odlišné u ľudí a u zvierat. Nech je ako chce – dnes večer slimák nepadol za obeť nášmu Kleofášovi.
Pustila som ho na slobodu do trávičky. Nemala som srdce odsúdiť na smrť takého rozkošného slimáčika. Zmenil svoj osud silou svojej osobnosti, lebo ak neviete, nie všetci slimáci premôžu svoj prvotný strach a predvádzajú tak sympaticky na mojej dlani... bez tušenia smrti, pitím životnej chvíle plnými dúškami.
Ako málo mu zachránilo život! :-)

 #

ulita a zachránený život

to vytiahnutie sa z ulity... úžasnú vec si objavila! vytiahnuť sa z ulity, vzdať sa vlastného bezpečia, riskovať... toto je naozaj to, čo zachraňuje život! výsť zo seba pred Boha, zanechať vlastné postoje a názory a byť ochotný ukrátiť sa o seba samého v "smrtonosnom riziku dôvery Bohu" je presne to, čo jediné nás zachraňuje od toho, aby sme sa stali korisťou hriechu a obeťou smrti. jedine otvorené jednanie v úprimnosti mysle a čistote srdca dáva pochopiť hodnotu slobody, ktorú nám vydobyl Kristus...

 
 #

poznanie zial nie je vsetko...

dakujem, len skoda, ze vela veci viem, no nemaju dosah na moj zivot... ale to je uz chyba osobnosti. do velkeho finishu s tym hadam nieco spravim ;-)

 

Informácie o Žofia Sepešiová

Obrázok používateľa Žofia Sepešiová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Rozpoltená osoba.
Náladová.
Flegmatická - pokiaľ nepretečie pohár trpezlivosti... Individualistka hľadajúca spoločnosť. Osamotené duša. Rozorvané srdce ohradené "čínskym múrom", ktorý však skôr plní úlohu Múru nárekov.
Dvere bez kľučky...v ušiach má vatu.
Líška čakajúca princa.
Optimistka pokiaľ má pre čo žiť... pesimistka v hľadaní zmyslu života.
Pochybujúca veriaca.
Smietka vo vetre...

E-MAIL: chokmasulamit@gmail.com

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 07.05.2012 - 11:55
    Aj farebný, aj rozmazaný, aj mrežovaný..., taký je svet cez okno. Môže mať teda veľa podôb, a...
  • 03.05.2012 - 06:19
    Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť. Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už...
  • 02.05.2012 - 12:53
    Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že...
  • 02.05.2012 - 08:33
    powered by Fotopedia Na Slovensku prebieha už nejaký čas petícia za voľnú nedeľu. Podporiť ju...
  • 30.04.2012 - 05:54
    Sú hradby, ktoré treba obnovovať a sú hradby, ktoré treba rúcať. Tie prvé sú postavené zo skál,
  • 29.04.2012 - 11:21
    Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z...
  • 26.04.2012 - 05:38
    Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami. Niekomu stačí držať sa nad vodou. Sme takí,...
  • 25.04.2012 - 06:09
    Krása, prázdnota, úspech, bolesť. Kvety, listy, plody, ostne. Človek a príroda. Rovnaký príbeh,...
  • 23.04.2012 - 05:49
    Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby. Každý človek má svoje rozmýšľanie,...
  • 18.04.2012 - 05:54
    Niekedy stačí kvapka vody a ovlaží vysušené pery. Niekedy stačí kvapka dobrej vôle a zmenia sa...