O láske neláskavej

Teóriu, že láska ako sa ju snažíme vidieť, nejestvuje a že ide len o chemické reakcie v našom organizme, že ide o volanie prírody, pud o čo najlepšie zachovanie rodu, o slepú vôľu k životu potvrdzuje mnoho vzťahov, pokiaľ ich vzťahmi možno nazvať. Odložme si spred očí ružové okuliare, buďme k sebe úprimní a posvieťme si na to, čo vlastne žijeme, kvôli čomu si myslíme, že žijeme.

Poznáme to, zamilovaný párik. Držanie sa za ruky, pohľady očí, búšenie srdca, snívanie a neisté pokusy o naplnenie snov. Utvrdzovanie sa v predsavzatí, že takto to bude navždy, veď čo môže byť viac ako ľudské chcenie?!?

Nahovárame si ako veľmi milujeme, lebo sme schopní zriekať sa, obetovať kvôli milovanej osobe. Vskutku však prehliadame fakt, že to nás robí šťastnými, že teda v konečnom dôsledku sme schopní obetovať sa sami pre seba. Sladké klamstvo,opojná hmla!

Bum! Čas nás uvádza do reality našich dní a slabosti našich predsavzatí. Človek je len človek! Čo môžeme od neho, od seba očakávať? Absolútne nič.

Obeta je na príťaž, láska, vďaka ktorej sme boli hrdinovia schopní titanských činov, spľasla ako balón. Niet jej, odišla. Čo robiť pospolu?

Jediné očakávanie, ktoré ľudstvo voči sebe môže mať, je charakter, úcta, úprimnosť, pravdivosť, otvorenosť. Smiešne (!) - trámy, na ktorých mala vyrásť láska. Človek ako archeologické nálezisko. Možno v nás ešte objaviť pozostatky, na ktorých mala vyrásť naša neláskavá láska? Dúfať je dovolené, len či nie zbytočné.

A v duchu si dávam predsavzatia, že si trámy lásky zachovám... Bojím sa človeka, ktorý vo mne drieme, ktorý ma uvádza do beznádeje mojich dní. Nedúfam viac v neho. Príliš často ma sklamal. Hľadám, kde uložiť svoju nádej...

Informácie o Žofia Sepešiová

Obrázok používateľa Žofia Sepešiová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Rozpoltená osoba.
Náladová.
Flegmatická - pokiaľ nepretečie pohár trpezlivosti... Individualistka hľadajúca spoločnosť. Osamotené duša. Rozorvané srdce ohradené "čínskym múrom", ktorý však skôr plní úlohu Múru nárekov.
Dvere bez kľučky...v ušiach má vatu.
Líška čakajúca princa.
Optimistka pokiaľ má pre čo žiť... pesimistka v hľadaní zmyslu života.
Pochybujúca veriaca.
Smietka vo vetre...

E-MAIL: chokmasulamit@gmail.com

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 02.02.2012 - 21:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 05:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 07:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 16:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 06:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 11:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 21:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 11:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...
  • 20.01.2012 - 05:49
    Pred treťou nad ránom, keď budík sladko drieme ešte, ja tvrdo pracujem. Odháňam myšlienky, čo dáko...
  • 18.01.2012 - 06:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...