Chrobák Truhlík

Keď sa zrazí hlava s knihou a zaznie to duto, vždy je to v knihe.
Georg Christoph Lichtenberg

„Najväčšie myšlienky sú iba tie, ktoré sa rodia v mojej hlave. Keby všetci mysleli a uvažovali tak ako ja, nebolo by na svete toľko ťažkostí a problémov. A tie, ktoré sú, by sa hravo vyriešili. A že je svet naopak komplikovaný? Niet sa čo čudovať. Nikto mi nedáva za pravdu a neprijíma moje geniálne názory. Naopak, každý by chcel do toho hovoriť, a potom to takto dopadne...

A okrem toho: názory vás ostatných nielenže škodia svetu, ale navyše dráždia a provokujú mňa, dokonalého mysliteľa. Preto si zostaňte v tých svojich problémoch. Tak vám treba, hlupáci.“

Psychológia chrobáka Truhlíka, univerzálneho znalca a slávneho mudrca, má mnoho spoločného s pocitom viaccennosti. Ten je nevlastným bratom pocitu menejcennosti.
Kým na vzniku pocitu menejcennosti má väčšinou zásluhu naše okolie, zdrojom pocitu viaccennosti sme spravidla my sami.

Domýšľavé vystupovanie niektorého jedinca môže zaimponovať azda iba človeku, ktorý sa sám cíti neistý, ktorý vidí v chrobákovi Truhlíkovi svoj vzor či sebapotvrdenie.
Kto s ním však podobný dialóg zažil, vie, že diskusia s takýmto „mudrcom“ nie je možná a že ako spoločník je v každom smere únavný. Ustavične dáva všetkým najavo, akí sú nudní, hlúpi a nechcú sa nechať poučiť.
Na prvý pohľad by sme sa dokonca mohli domnievať, že Truhlík musí v spoločnosti všetkých prítomných hlupákov nesmierne trpieť, nudiť sa a byť vyčerpaný poučovaním a stálou snahou o nápravu tých druhých. Nie je to tak. Chrobák v každej spoločnosti, ktorá mu dá priestor pookreje a povyrastie. Potrebuje totiž živnú pôdu, aby si cez druhých dokazoval svoju výnimočnosť. Ostatní mu to budú trpieť dovtedy, kým sami nezistia, že ak sa hlava takéhoto mudrlanta zrazí s múdrou knihou, vždy sa ozve dunivý zvuk.

K radosti ľudskej duše patrí snaha rozlišovať duté tóny pri podobných zrážkach a vedieť si priznať, odkiaľ ten dutý zvuk vychádza. Pravidlom býva, že schopnosť rozlišovania chýba práve ušiam, ktoré vyrástli na chrobákovej hlave.

Už svätý apoštol Jakub preto v Písme varuje, aby sme sa nechvastali, lebo každé vystatovanie je zlé a zatemňuje našu myseľ, našu schopnosť rozlišovať.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 17.10.2012 - 05:46
    Sú pre nás životne dôležité ako žily v našom tele. Bez nich nedôjdeme do cieľa. Ale sú aj zradné...
  • 16.10.2012 - 10:37
    Ako nam pribudol novy brat a Pan Jezis mu nielen daroval novy zivot ale mu aj zivot zachranil.
  • 15.10.2012 - 14:50
    Pocas mojho pobytu na dome sme kazdy den od rana az do spanku zili Slovom. Obnovovali sme stare...
  • 12.10.2012 - 13:39
    Bol som svedkom Slavneho oslobodenia zeny z 15 rokov trvajucej schizofrenie s nasledkom invalidity.
  • 12.10.2012 - 11:53
    Moj priatel Palko ma sestru, starsiu pani, ktora mala tazku zavislost na alkohole. Rodina zo...
  • 12.10.2012 - 06:10
    Možno, že je to jeden z posledných obrázkov tejto jesene, ktorý dýcha slnkom. Možno už prídu len...
  • 11.10.2012 - 20:49
    V týchto dňoch bola spustená nová internetová stránka nebojtesa.tv zameraná na ľudí, ktorí majú...
  • 11.10.2012 - 06:13
    Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu:
  • 08.10.2012 - 06:03
    Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol...
  • 07.10.2012 - 08:43
    Ako je to s našou vežou? Tak toto je jej konečná podoba. Už navždy. Teda, kým ju nezmôže čas...