Boh sa za nás obetoval. Naplno. Od Betlehemskej maštale až po kríž. Jemu to ale nestačilo... Smrťou premohol smrť a tým, čo boli v hroboch daroval život. Napokon, aby sme tomu porozumeli, zoslal nám svojho Ducha. Milovaní, nedivte sa zvláštnemu usporiadaniu desiatkov v tomto ruženci. Všetky hovoria o obete Boha, o Jeho Láske a o tom, že chce byť stále s nami a vo svojom Duchu nám dáva milosť, aby sme túto jeho obetu pochopili a Lásku žili.

...ktorý sa za nás obetuje.
...ktorý ostáva stále s nami.
...ktorý nás pozýva žiť v láske.

1. tajomstvo: Ježiš, ktorého si, Panna, v Betleheme porodila.
„Ježiš sa „nepridŕžal svojej rovnosti s Bohom, zriekol seba samého“ a stal sa človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi.“ Prišiel v ľudskom tele a už tu sa ako bezbranné dieťa vydal do našich rúk, aby Otcovi priniesol obetu zmierenia a pokoja. Od tejto chvíle už nie je vzdialeným Bohom, ale je „Bohom s nami.“ Odteraz všetko smeruje k nemu a On, „pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ smeruje ku krížu, na ktorom dá „svoje telo za život sveta“ a „všetkých pritiahne k sebe.“

2. tajomstvo: Ježiš, ktorý nám dal seba za Pokrm a Nápoj v Oltárnej Sviatosti.
Obeta pokračuje. Ježišova túžba ostať navždy s nami sa naplno prejavila počas poslednej večere, keď sa vložil do chleba a vína. Takto sa stal voči nám úplne bezbranným, ešte bezbrannejším ako keď bol malým dieťaťom v rukách Márie. Tu už nemožno vravieť o „prirodzenosti sluhu“, ktorú na seba vzal. Teraz sa vkladá do chleba a vína, do diela sluhových rúk. Nás pozýva, aby sme „vzali, jedli a pili“ jeho Telo a Krv, ktoré sa od seba oddelili na kríži. Toto nerozlučné spojenie kríža a Eucharistie vo svetle zmŕtvychvstania poukazuje každému z nás, na nevyhnutnosť a zmysel darovania sa Bohu s telom i dušou, v živote i smrti...

3. tajomstvo: Ježiš, ktorý bol pre nás ukrižovaný.
Žiadna obeta by nebola svätá, keby nebola úplná. K úplnosti Ježišovej obety nevyhnutne patrí kríž. Jeho Láska neostala stáť pri jeho príchode na svet a nezastavila sa ani pri dare Eucharistie. Ježiš ide ďalej. Ide tam, kam musí prísť, aby „plnil vôľu Otca.“ Ide až po kríž, po smrť na kríži. Tu sa dáva do „rúk našich hriechov“, aby nám ukázal, čo hriech robí s človekom. Hriech zabíja človeka, celkom ho paralyzuje a robí ho nešťastným chudákom. Takto dobitý človek svojimi hriechmi križuje Ježiša, ktorý obetuje seba Otcovi za nás ako „obetu čistú, svätú a nepoškvrnenú“, pre svoje nekonečné milosrdenstvo sa na kríži stáva „kňazom, oltárom i obetným Baránkom“ a „zmiernou obetou za naše hriechy.“

4. tajomstvo: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych.
Narodenie v Betleheme, ustanovenie Eucharistie a tak isto smrť na kríži by nemali zmysel, keby sa všetko skončilo v hrobe. Narodenie by sa rozplynulo v smútku, Eucharistia by sa stala nemožnou a smrť ešte bolestnejšou, ako bola predtým. Preto píše sv. Pavol: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše hlásanie, márna je vaša viera.“ Zmŕtvychvstalý svojím víťazstvom nad smrťou „potešil mnohých“ a rozlámaním okov smrti, dal zmysel darovaniu, obetovaniu sa i utrpeniu. Tento živý Ježiš je prítomný v Eucharistii. V nej nás povoláva k večnému životu a vždy nanovo „prichádza hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“.

5. tajomstvo: Ježiš, ktorý nám zoslal Ducha Svätého.
„Keď príde Duch pravdy, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám prikázal.“ Duch Svätý završuje veľkonočné tajomstvo a počas celých dejín Cirkvi osvetľuje mysle veriacim, aby pevne verili všetkému, čo Pán vykonal pre našu spásu a správne chápali zmysel darovania sa „až do krajnosti“. Pretože celé dielo Ducha je dielom lásky, jedine v tomto Duchu môžeme uskutočňovať Ježišov príkaz lásky k Bohu a blížnemu, na ktorom spočíva „celý zákon i proroci.“ Odtiaľto je už len kúsok k vedomiu, že „naplnením zákona je láska,“ lebo „je mocnejšia ako smrť.“ A tak... „žime duchovne“ a „nesme si vzájomne bremená aby sme naplnili Kristov zákon.“