Istý francúzsky učenec robil vedecké výskumy na púšti. Za sprievodcu si vybral Araba. Pri západe slnka si Arab rozprestrel na zem koberec a začal predpísané modlitby.
„Čo to robíš?“ pýta sa vedec.
„Modlím sa.“ odpovedá Arab.
„Ku komu sa modlíš?“ chcel vedieť učenec.
„K Alahovi,“ odpovedá mohamedán.
„Videl si ho niekedy, dotkol si sa ho niekedy?“ pokračoval učenec v otázkach.
„Nie,“ dostal odpoveď.
„Ty budeš asi pomätený,“ pomyslel si Francúz.
Nasledujúce ráno učenec vyšiel zo stanu a riekol:
„Dnes v noci tu bola ťava.“
Oči domorodca sa okamžite rozžiarili.
„Videli ste tú ťavu, dotkli ste sa jej?“
„Nie,“ odpovedal človek vedy.
„Vy budete asi nejaký podivný vedec,“ vyhlásil spokojný domorodec.
„Ale predsa okolo stanu sú zreteľné stopy ťavy,“ bránil sa vedec.
Práve vyšlo slnko v celej svojej kráse. Arab ukázal tým smerom a povedal:
„Pozrite, pane, to sú stopy Boha!“
Kazimierz Wojtowicz – O kázni a dáždnikoch
