Jestvujú ľudia, ktorí nikdy neprekročia štádium premýšľania. Počujú to i ono, a keď je to už všetko, začnú znovu. Ale nič z toho nie je.

Raz postavili živého moriaka na horúcu platňu. Viete, čo urobil? Keď zistil, že ho to páli, zdvihol jednu nohu, ale aj druhá ho pálila, nuž spustil prvú a zdvihol druhú. Bolo to večné kolísanie.
Niektorí ľudia sú presne ako ten moriak: hore – dolu, áno a nie! Iste, človek musí dobre premýšľať a radiť sa. Ale musí raz prísť čas, keď s tým prestane. Lebo aj tým trpíš, pretože jeden hovorí tak a druhý inak, a nakoniec nevieš, čo robiť. Nevieš sa rozhodnúť, je to pre teba utrpenie!
Ale raz sa treba rozhodnúť a povedať: Koniec s tým, teraz budem konať.

Albino Luciani – Otče náš