Milujúca matka inak opatruje, inak pridája, umýva, hladká,
láska, dotýka sa, prihovára, spieva a ochraňuje -
ako matka, ktorá to z akýchkoľvek dôvodov nedokáže.
František Koukolík
Všetko je vraj inak. Inak sa niekedy niečo hovorí a inak sa to myslí. Dvaja sa môžu pozerať na tú istú vec, ale každý ju vníma inak.
Poznáme príslovie: „Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.“ Hoci technicky môžu obaja postupovať úplne rovnako, ich vnútorný postoj k tejto práci môže byť celkom iný, rozdiel môže byť v ich citovom náboji a v inej motivácii.
Je to práve vnútorný postoj, naladenie, povaha, sklony, vlastnosti a aktuálny stav psychiky a tela, ktoré sa vtláčajú do každej ľudskej činnosti, a tým ovplyvňujú jej výsledok. Dá sa povedať, že zapisujú „medzi riadky“.
Mnoho dobrých psychológov vie čítať medzi riadkami. A hoci sa v slovách knihy odvíja spisovateľov literárny príbeh o vymyslenej osobe, oni dokážu čítať aj medzi riadkami a vycítia jeho osobnosť.
Práve tak je to aj v oblasti výtvarného umenia alebo hudby. Prístup k dielu sa však dá spoznať aj v práci remeselníka. Ide o nezameniteľný rukopis prístupu.
Ruka a duša milujúcej matky hladká svoje choré dieťa úplne inak, ako ho pohladí ruka riaditeľky nadácie pre postihnuté deti. Prvej žene ide v pohladení vždy o dieťa, druhej žene môže ísť iba o reklamu.
Nie teda iba činnosť dlaní, ale obsah duše, nie teda mnoho slov, ale úmysly srdca sú tým, čo Boh odmení a čo človeku prospieva. Už v prvej knihe Samuelovej Písmo hovorí, že nejde o to, na čo sa človek pozerá, lebo vidí iba to, čo má pred očami, kým Pán hľadí na srdce.
K radosti ľudskej duše patrí poznanie, že v láske je dôležitejšie, čo sa píše medzi riadkami jej vyznania, než to, o čom hovoria samotné slová.
Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše