Príbeh Pinocchia je asi dobre známy.
Najprv len drevená bábka,
potom skutočný chlapec.
Cesta k tejto premene však vôbec nebola ľahká.
A ako nebol ľahký jeho „životný“ príbeh,
tak nebolo ani ľahké poskladať 260 kúskov puzzle, aby vznikol pekný obrázok.
Bola na to potrebná tímová práca.
Presne tak, ako v živote Pinocchia.
Len s tým rozdielom, že jemu (dieťaťu) pomáhali dospeláci,
a tu (dospeláčke) pomáhali deti. :-)
Ale v jednom i v druhom prípade to dopadlo dobre.
Výsledok sa podaril. :)
***
Tak ako všetko, čo človeka stretne,
aj skladanie puzzle dáva príležitosť na rozmýšľanie.
O živote.
Aj náš život je taká skladačka.
Tvoria ju situácie, do ktorých sa dostávame...
Ak im dokážeme nájsť to správne miesto,
zaradiť ich tam, kam patria, môžeme sa tešiť,
že raz z toho bude pekný obrázok.
Nie je to síce jednoduché, ale to vôbec neprekáža.
Veď predsa každý z nás má okolo seba ľudí,
ktorí nám s tým radi pomôžu.
Však? :)
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač