Je taká doba.
Počúvame, hovoríme stále dookola.

A ak má platiť,
že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou,
tak v tomto prípade,
asi uveríme tiež.
Je taká doba.
Načo teda počúvať svedomie,
dodržiavať Božie prikázania?
Je taká doba!

Hm...

Akí sme,
my ľudia,
smiešne smiešni.

Všetko zvaľujeme na dobu,
ktorej hovoríme,
tak neurčito - taká.

A ona má pritom konkrétne meno.

Moje, tvoje...

Doba je len taká,
akou ju urobíme my.

A to je jej nešťastie.

Či jej šanca?