Ticho

Nechuť vstupovať do rozhovorov, nechuť nadväzovať vzťahy, smiať sa a plakať spolu. Keď už ani rozhovor so sebou samým nefunguje. Keď panuje všade navôkol i vo vnútri ticho.

Môže byť človek ešte viac sám? - keď mu ujde znechutený aj posledný spoločník – svoje vlastné Ja...

Žalárom je vlastné vnútro. Ticho vládne v ňom. Ako hrob sa cíti človek, bez vášne a zanietenia, bez cieľa a smerovania, bez potreby vyjadrenia...

Ticho sa stalo odpoveďou na nepoloženú otázku.

Nik nie je doma. Zastal čas a nedá sa ísť vpred, ani sa vrátiť späť. Ako obraz na plátne... Žiaden smútok, ani ľútosť, ale túžba po samote je tu prítomná - po samote, kde je i vlastné Ja na príťaž.

Rozrušiť múry, vliať nový život do tela duše sa javí ako dávno prežitá vidina. Zostať sedieť a nekonať. Čakať na niekoho a nevolať... Nepísať, nehovoriť, len prežívať.

Všetko už bolo povedané a nič nie je už treba pridať.

 #

"Môže byť človek ešte viac

"Môže byť človek ešte viac sám?" Keď si človek kladie takúto otázku, asi nie je sám. Prišiel ho navštíviť melancholik.
(Prepáč, Žofka, vôbec nechcem nič zľahčovať, práve naopak, takéto návštevy trochu poznám).
Ak Max Lucado píše o strachu, že mu netreba otvárať dvere
a už vôbec ho nenechávať prespať, tak určite to platí aj na melancholika. Lenže, ono to nie je až také jednoduché. Zdá sa, že aj jeden, aj druhý, to majú v päte, aby čakali na náš súhlas nasťahovať sa k nám. Jednoducho prídu. A čo potom s nimi?
Toto je možno jeden spôsob, ako si s nimi poradiť. Napísať o tom. A možno pozrieť sa z okna. Tu u nás, už začína svietiť slnko.

 

Informácie o Žofia Sepešiová

Obrázok používateľa Žofia Sepešiová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Rozpoltená osoba.
Náladová.
Flegmatická - pokiaľ nepretečie pohár trpezlivosti... Individualistka hľadajúca spoločnosť. Osamotené duša. Rozorvané srdce ohradené "čínskym múrom", ktorý však skôr plní úlohu Múru nárekov.
Dvere bez kľučky...v ušiach má vatu.
Líška čakajúca princa.
Optimistka pokiaľ má pre čo žiť... pesimistka v hľadaní zmyslu života.
Pochybujúca veriaca.
Smietka vo vetre...

E-MAIL: chokmasulamit@gmail.com

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.02.2012 - 07:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...
  • 03.02.2012 - 08:14
    Človek je často ako loďka na rozbúrenom mori. List vo vetre. Na ceste plnej ľadu stŕpnuté nohy....
  • 02.02.2012 - 22:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 06:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 08:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 17:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 07:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 12:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 22:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 12:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...