Dávnejšie sme sa mohli aj na Slovensku oboznámiť so smutnou realitou v Nemecku, kde biskupi v podstate zastrešovali produkciu pornografickej tlače vo veľkom. Nasledujúce video poukazuje na inú smutnú skutočnosť spoza Atlantiku.

Pravidelne robievajú kresťania pri rôznych príležitostiach rozličné kultúrne programy. Vystupujú v nich rôzne vekové kategórie. Od najmenších až po dospelých. Žiaľ aj na kresťanských akciách je už dobrým zvykom, že dievčatá vystupujú vo vypasovaných tričkách, džínsoch a legínach, neraz s namaľovanými perami ako Marylin Monroe. Keď začnú predvádzať svoje tančeky a do toho im začnú tlieskať usmievajúci sa rodičia a iní veriaci, prípadne kňazi či rehoľníci, pôsobí to značne trápne až komicky. Čerešničkou na torte tohto celého kabaretu sú animátorky, ktoré idú zverencom príkladom, aké najmódnejšie sexi oblečenie teraz letí.
Trochu ma zaráža prečo sa v poslednej dobe toľko omieľalo o sexualizácii detí a mládeže, keď prvými, kto majú tento trend na svedomí sú samotní rodičia, ktorí dovolia svojim dcéram obliekať sa ako cundričky.
Na takýchto akciách mi chýbajú ľudia, ktorí by vo väčšom počte zakričali to povestné, že "cisár je nahý". Ak nevhodnosť takéhoto obliekania nedochádza ani ľuďom v kresťanských kruhoch, tak vtedy je to ďalší signál, že soľ pomaly ale isto stráca chuť. A to je vážne. Pre svet, ale ešte viac pre samotných kresťanov.
Myslím, že by z takýchto noviniek a uvarených mlčiacich kresťanov prišlo smutno aj takým osobnostiam – vychovávateľom, ako bol napríklad Don Bosco.

CIRKEV VERZUS VEDA
Príbeh o boji medzi vedou a náboženstvom je fabuláciou pôvodom z devätnásteho storočia. Mená fabulátorov sú známe, ako J. W. Draper alebo A. D. White.
Našli sa však aj ich pokračovatelia. Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia napísal Bertolt Brecht hru Život Galilea, ktorá bola v roku 1975 dokonca sfilmovaná. Brechtova hra pojednáva o zlomyseľnosti kňazov a čnostiach vedcov. Robí z Galilea sekulárneho svätca, mučeníka vedy.

V dôsledku šírenia jednostrannej verzie Galileovho prípadu sa rozmohlo presvedčenie, že Cirkev bránila pokroku vedeckého bádania.
Okrem Galilea sa zvyknú niekedy vyťahovať i mená ako Mikuláš Koperník alebo voľnomyšlienkár Giordano Bruno, člen dominikánskeho rádu.
Bruno bol upálený na hranici, ale nie za koperníkovské názory, ale za celý rad teologických heréz týkajúcich sa Najsvätejšej Trojice. S vedou tento prípad nemá v podstate nič spoločné. Až do Stalinových a Hitlerových čistiek v 20. storočí, bol rozhodnutím vlády popravený jediný skutočný vedec, ktorým bol veľký chemik Antione Lavoisier, oddaný katolík, ktorý počas Francúzskej revolúcie skončil pod jakobínskou gilotínou.