Sonety slobody

I.
Tak plynie čas, čo slobodní sme vraj.
Má srdce krásou pravdy víťaziť.
Však radšej pravda krásy sýti vid,
na ľahké trávenie, na zemský raj.

No stráviť dnešnú novú Antiku,

...môj kríž je cesta k nebesiam,
kadiaľ sa iní boja pustiť...

***

Bičovaná duša

Kde je, Pane, moja duša?
Prečo bolí, prečo vzlyká,

Počúvaj potichu
snehy keď utíchnu
a ľady studené
pukajú znudene.

Nútené silami,
ktorým už nevládnu,
tíško sa rozplynú
v slabú moc nevládnu.

Nevládnu kráľovnú
ľadu a pokoja