Najprv sa každý z nás chcel držať.
Svojimi malými prštekmi sme hľadali istotu.
Aspoň mamin prst.

Zľahka sa pohojdáva vo vetre.
Zdá sa, že je bez začiatku a bez konca...

***

Jar prichádza v speve vtákov,

Plecniačiky, ruksaky, batohy.
Súčasť našich životov.
Plecniačik na chrbte a v ňom obľúbené hračky...
Takto, na prvý pohľad celkom nevinne

Keď sa u nás vo februári nebelie sneh,
zabeleli sa aspoň snežienky.

***

Život je zázrak.
Jedinečný a nenahraditeľný.

Ponáhľala som sa.
Do odchodu autobusu zostávalo 35 minút a ja som mala naplánované
vybaviť ešte veľa vecí.
Ale tento pohľad ma zastavil.

Skaly v našom potoku si zatiaľ vystačia aj s ľahkým čipkovým čepcom.
Tento rok im ešte nebolo dopriate popýšiť sa hrubými ľadovými čiapkami.