V mojej „dennej tlači“ je veľa zaujímavých obrázkov a pekných príbehov.
Rada si ich pozerám, „čítam“ a počúvam, keď mi mamka o nich rozpráva.

Dva štipce sú ako dve ruky.
Mamkina a tatkova.
Držia ma riadne silno,
aby ma neodfúkol vietor, ba ani víchor,
keď vykročím spoznávať svet.

Schrupol som si.
Toľké nakupovanie...
Koho by to nezmohlo?

A snívalo sa mi o Vianociach...

Všetko bolo tak, ako má byť.

Skôr ako tma všetko zakryje svojou veľkou studenou rukou,
zostáva ešte chvíľa pre niekoľko lúčov zapadajúceho slnka.

Sú čiary, ktoré zdôrazňujú slovo, vetu, odsek.
Sú čiary, ktoré oddeľujú to, čo bolo, od toho, čo príde.

Každý deň je obloha iná.
Neviem, kde chodí na tie svoje „outfity“, ale jedno viem: prekvapuje.
V tom dobrom. :)

Aj vzletné slová niekedy padnú do vody.
Aj farebné veci niekedy stratia svoje čaro.
Aj pestrý život niekedy zovšednie...
Všetko sa môže zmeniť.