So skalpelom v ruke si väčšina z nás predstavuje chirurga.
Kým sa u nás v kostole nezačali reštaurovať nástenné maľby, aj ja som patrila

Nevädze, kúkoľ vlčie maky,
zvončeky, krále, divé klince.
Vravel som čosi, ale celkom inšie.
Človek je taký.

Sú jednoduché pravdy a zložité cesty k nim.
Niekedy človek nenájde tú správnu.
Za každé poblúdenie život pýta daň.

Ako kvet na záhone je ľudská duša.
Až keď sa naplno otvorí ukáže sa jej krása.

Stromy nám dlho taja svoje roky.
S pokorou, potichu
v ich vnútri čas im pripisuje kruhy.

Keď ľahnú k zemi, príde chvíľa pravdy...

Niekedy je ranná hmla ako jemný závoj, ktorý sa zľahka vznáša nad horami.
Pohľad na ňu poteší srdce.

Z diaľky vyzerá jeho kmeň hladký a nezaujímavý.
Pri pohľade zblízka je to však inak.
Ukážu sa parazitné lišajníky, plytšie či hlbšie jazvy