Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil.
Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov:
„Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“

Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu
a povedal:

-Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.
Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“

Kým dedina otvorí oči a začne žiť svoj bežný stereotyp,
z konára stromu odznieva „sólo pre drozda“.

Má priestor,
tak to dáva na „plné pecky“.

Sú slzy bolesti, smútku, beznádeje...,
ale aj slzy úľavy, radosti, zmierenia...

Sú slzy, ktoré neradi vidíme
a slzy, ktoré nás potešia.

Prešlo pár minút a všetko bolo inak.
Obloha sa zatiahla ťažkými, mokrými závesmi
a na zem začali padať veľké kvapky vody.

Leto začína naberať na „kvalite“
a drôty elektrického vedenia sú stále prázdne.
Čo sa stalo?
Vari tento rok neprileteli?