Pred pár mesiacmi som dostal tip na zaujímavú knihu s názvom Křesťanství a ateismus úplně jinak od autora Dinesh D'Shouza. Nedávno sa mi ju podarilo dočítať a keďže kniha je vynikajúco napísaná, rozhodol som sa, že jej urobím menšiu reklamu.
Autor analyzuje súčasnú situáciu na poli filozoficko-ideologického súperenia kresťanstva a ateizmu. Rozoberá námietky horlivých ateistov, pričom poukazuje na ich omyly a dáva veľmi dobré argumenty na rôzne nedorozumenia, ktoré sú obsahom ateistickej viery. Určite ste sa už stretli s mnohými myšlienkami a tézami, ktoré sa nachádzajú v knihe, avšak veľmi pravdepodobne nie so všetkými. Okrem toho autor argumenty predostiera veľmi brilantne. Najväčší prínos knihy vidím v tom, že v publikácii je do jedného celku zhrnutých množstvo známych námietok a odpovedí na ne.
Ako nedostatok knihy vnímam dosť silné presvedčenie autora o pravdivosti evolučnej teórie. Osobne som toho názoru, že by človek mal pristupovať k tejto takisto viac menej viere prinajmenšom rezervovane.

Niečo málo k téme iracionálnej viery v ateizmus tu.

Posielam Ti svojho anjela strážneho,
aby dnes miesto mňa strážil Teba.
Môžeš sa úplne spoľahnúť na neho,
jak dobrý sprievodca vedie nás do neba.

Hoci ho nevidíš, vznáša sa nad nami,

„Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“
Ž 91

Boh dáva príkaz.
Pre človeka všetko dokonale zabezpečil.

Dnes sa veľa hovorí o evanjelizácii. Pritom sa dosť zdôrazňuje osobný vklad nás - laikov pri "príprave pôdy " apoštolátom a predevanjelizáciou. Svet je ako jedno veľké "pole", či ako "vinica", a mnohí z nás sa cítia povolaní v ňom vydávať osobné svedectvo o Ježišovi - našom Spasiteľovi.
Niektorým môžno chýba väčšia odvaha, či inpulz. a ešte sa necítia celkom istí svojimi výsledkami. Ježiš nás volá: " ... "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu." ( Mk 16,15 ) Ako sa teda pustiť do toho, a urobiť " kus dobrej práce" ? ...

V posledných dňoch sa rozprúdila silná diskusia na tému potratov. K nej by som prispel trochu aj ja a to dvoma myšlienkami z toho jedno je video-svedectvo. Ide tu o zdôraznenie niečoho dôležitého na zamyslenie, pretože niekoho sa táto problematika životne dotýka.

Pred nejakým časom som čítal, že niekde v Indii majú zvyk, že znásilnenú ženu môže dať jej muž ukameňovat(asi nie celkom legálne, ale deje sa to), aby neprežíval traumu, že žije jeho manželka, ktorá bola zneuctená, čo je aj pre muža poníženie. Pyká teda nevinná. Podobne sú na úrovni ako v Indii aj niektorí ľudia u nás, keď chcú popraviť potratom nevinné dieťa, lebo má stigmu, že bolo počaté pri znásilnení.

Či potratiť alebo nechať žiť dieťa počaté po znásilnení je do istej miery aj o veľkosti alebo malosti človeka, tak ako je tomu aj v mnohých iných prípadoch... najmä o veľkosti jeho srdca...

Na mojej „výveske“ toho nie je veľa.
Je tam jeden „oznam“ pre moju ustráchanú dušu,
jeden pre moju melancholickú dušu
a jeden – pragmatický.

V nemocničných izbách často býva prievan.
Z myšlienok, ktoré bez únavy pobehujú hlavou.
Od rána do večera, od večera do rána...