Dedina bola vždy charakteristická svojimi zvukmi,
a svojim tichom.
Ale ani jedno, ani druhé,
už nie je to, čo bývalo.
Kikiríkanie kohútov,
gagotanie husí,
či bučanie kráv,
už na dedine nepočuť,
a ak, tak veľmi zriedka.
Zato ticho,
veľmi často narúša hlas rôznych typov kosačiek, záhradných vysávačov,
motoriek, štvorkoliek...

Ale niečo je predsa stále tak,
ako bývalo.

Je to tlmené bzučanie včiel,
ktoré môžeme zachytiť,
keď prídeme za slnečného dňa,
pod rozkvitnutú čerešňu.
Tento zvuk je predzvesťou toho,
že kvety nerozkvitli nadarmo.
A ešte niečo hovorí.
Že v tomto svete premien,
sú jednoducho veci,
ktoré sú nemenné.

Tak,
ako ich Tvorca,
ktorý je ten istý.

Včera, dnes a naveky