Jedna legenda hovorí o sedliakovi, ktorý obviňoval Boha, že zle riadi počasie.
Boh mu zveril moc nad prírodou. Sedliak nechal výdatne zapršať a zasiate obilie rýchlo vyrástlo. Potom nechal žiariť slnko, kým obilie dozrelo.
Všetko nasvedčovalo, že bude bohatá úroda.
Pri zbere však zistil, že obilie sa pod kosou ukladá akosi neobvykle. Ukázalo sa, že klasy sú síce veľké, ale prázdne.
Napohľad sľubná úroda, nevydala nič. Sedliak zabudol na vietor, na to neviditeľné vanutie, ktorým sa roznáša peľ, zúrodňujúci obilie.

Mnoho z tohto príbehu sa dá prirovnať aj k dnešnej dobe.
Všetko, čo je budované bez Boha, kde sa zabúda na Ducha Svätého je neplodné a stratové.

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)