Venované všetkým, ktorým som povedala, že raz do týždňa niečo napíšem... A nenapísala som.

Nazvať tento blog "Veniec miesto popola" nie je presné. Ashes to Beauty – je lepšie. Súčasne je to pieseň, ktorá ma nesie už týždeň. Namiesto popola niečo krásne... Skôr ako vás pustím ďalej, precvičím si na vás to, čo budem mať v najbližších 10 mesiacoch skoro na dennom poriadku: Dám vám domácu úlohu. Skúste si prečítať pár riadkov z proroka Izaiáša (Iz 61, 1-3).

Prečo takto? Izaiášove slová zazneli na kňazskej vysviacke v našej novobanskej farnosti a ja som vedela, že to nie sú slová len pre novokňaza Milana Tomagu. Dokonca nie som vzťahovačná:) a nie sú ani pre nás, učiteľov, ktorí už máme pár dní v škole za sebou a už len čakáme na žiačikov, a potrebujeme nutne Ducha, ktorý dá našim slovám a skutkom silu učiť pre život, vychovávať a meniť na prvom mieste nás samých. Nech sme Ti stále podobnejší.

Tak ťa prosím, vylej svojho Ducha na celú túto farnosť, na našu školu, na celú mladú generáciu, na Slovensko, na... Ty si ten kto nás vedie k chudobným, k slabým, k strateným. Poznáš nás, že sami by sme sa k nim nepobrali. Nie sú príťažliví, jednoduchí ani obľúbení. Sú však milovania hodní. Ty to vieš tak zariadiť, že nás k nim privedieš – Pretože tam si Ty. V nich nás čakáš. Aby si aj cez nás priniesol do ich života

- krásu tam, kde ostal už len popol
- namiesto smútku tanec slobodného Božieho dieťaťa
- piesne chvál kde pretrvávala úzkosť, neistota a strach.

Pane, chceme byť tam, kde si Ty. V tých, čo sú „poor, weak, lost“ Použi si nás. Nech sa svet zmení.

Amen.

(foto: www.deviantart.com)