Z práčovne kôlňa

Už minulú zimu som si lámal hlavu, kde uskladním drevo. Nebolo ho veľa. Posledná dávka tuším 7 kubíkov a z toho sme ešte aj tak dosť spálili. Drevo nachystané od minulého roku napokon našlo svoje miesto v bývalej práčovni. Ale...

Žiadna výhra. Celé leto som sa strojil, ako v tej práčovni spravím pre drevo viac miesta - ako inak, len tak, že sa zbavím "nábytku". Starej práčky z dôb Márie Terézie, bojleru a betónového umývadla.

Celé leto som samozrejme s ničím z toho nepohol. Až keď som minulý týždeň objednal drevo, bolo jasné, že musím. Zobral som si na pomoc jedného z diecéznej partie A je to s.r.o. a išli sme do akcie. S úmývadlom problém nebol. Tých 70 kilo sme vyniesli celkom hravo... Na rad prišla práčka. Ani pohnúť! Keď ju svojho času inštalovali, robili tak v duchu súdružstva: na večné časy - a pre istotu ju pribetónovali. Pneu kladivo nebolo, nedá sa svietiť.

Pustili sme sa do bojleru. Také dve hadičky z neho išli. Poznáte to - prívod a odvod vody. Dokázali sme ich uzavrieť bez väčších problémov, bojler sme vypustili a zvesili (už je z neho bar becque či ako sa to píše).

Edimu (toho z A je to s.r.o.) napadla spásonosná myšlienka: že by nebolo zlé odmontovať aj tie hadičky. Predsa len, čo ak prasknú? Dal sa do práce. Tá s nápisom "odvod" nerobila problémy. Tá s nápisom "prívod" bola komplikovanejšia.

Pozrel sa na mňa s otázkou, či sa chceme trošku zmáčať. Ja, v tomto prípade naivný blbeček, presvedčený o tom, že vie, do čoho ide, hovorím, že dobre. Márnosť. Keď ju odkrútil, taký prúd studenej vody odtiaľ išiel, že by snáď aj turbínu na Mare roztočil. A on že skúsime to zapchať - mal taký štuplík - skrutku. No máš to vidieť :) Behom pár sekúnd sme stáli po členky vo vode, ani nitka suchá a Edi len tlačí štuplík na závit naivne si mysliac, že to zvládne. Potom som to chvíľku - rovnako naivne a bezvýsledne - skúšal aj ja.

Keď som zistil, že lepšie vidím bez okuliarov ako s nimi (čo je tede veľmi vzácna chvíľa pri mojich dioptriách), odložil som ich do bezpečia, drapol hadičku a natočil ju na miesto. potom už nebol problém zalomiť ju a zapchať tým slávnym štuplíkom. A tak sa z práčovne stala kôlňa.

Keď po 3 dňoch prišlo drevo, po vode nebolo ani pamiatky. Práčka zmizla medzi 9 m3 dreva a mne ostala nádej, že tie hadičky nejako vydržia. Ak nie, bude zasa raz mokro... No a čo. Veď tu už aj tak 6 mesiacov nepršalo...

Informácie o tomas j. kunik

Obrázok používateľa tomas j. kunik

Krátke info o sebe (nepovinné)

katolícky kňaz na misii v Albásku. tým je povedané všetko :) ale nedomýšľajte si...

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 05.03.2013 - 08:02
    Mať pred sebou rovný alebo plastický obrázok je asi rozdiel. Okrem toho, že ten plastický zvádza...
  • 04.03.2013 - 08:16
    Prečo u nás každý rok ako prvé kvety nerozkvitnú ruže. Veď im dáva svet tie „naj“ prívlastky. Ony...
  • 01.03.2013 - 15:19
    I napriek tomu, že v uplynulých dňoch médiá v enormnej miere informovali o abdikácii Svätého otca...
  • 01.03.2013 - 08:04
    Stačí pár lúčov slnka a všetko je inak. Ak niečo žiarilo, zažiari viac. Ak niečo nežiarilo, začne...
  • 22.02.2013 - 08:02
    Osudy kvetov sú spravidla rovnaké. Uväznené v črepníkoch túžia po svetle a čakajú na trochu vody...
  • 21.02.2013 - 08:02
    Dnes ráno, keď sa všetko trblieta na strieborno (teda aspoň tam, kde je sneh), nám liturgia ponúka...
  • 19.02.2013 - 06:07
    Niekedy človek nevie vyjsť zo seba. Je toho toľko, čo mu v tom bráni (strach, ohľady, pýcha...)....
  • 18.02.2013 - 22:42
    powered by Fotopedia Nie som veľký fanúšik popu, dancu, hip-hopu a podobne, ani celkovo hudby,...
  • 12.02.2013 - 08:17
    Bude toho veľa. Zaručených „právd“, poloprávd, špekulácií... Aj keď v našich končinách kraľuje...
  • 08.02.2013 - 08:11
    Dávať sem obrázky papierových dekorácií, keď je vonku zasnežená krajina a pod nohami vŕzga pravá...