Z práčovne kôlňa

Už minulú zimu som si lámal hlavu, kde uskladním drevo. Nebolo ho veľa. Posledná dávka tuším 7 kubíkov a z toho sme ešte aj tak dosť spálili. Drevo nachystané od minulého roku napokon našlo svoje miesto v bývalej práčovni. Ale...

Žiadna výhra. Celé leto som sa strojil, ako v tej práčovni spravím pre drevo viac miesta - ako inak, len tak, že sa zbavím "nábytku". Starej práčky z dôb Márie Terézie, bojleru a betónového umývadla.

Celé leto som samozrejme s ničím z toho nepohol. Až keď som minulý týždeň objednal drevo, bolo jasné, že musím. Zobral som si na pomoc jedného z diecéznej partie A je to s.r.o. a išli sme do akcie. S úmývadlom problém nebol. Tých 70 kilo sme vyniesli celkom hravo... Na rad prišla práčka. Ani pohnúť! Keď ju svojho času inštalovali, robili tak v duchu súdružstva: na večné časy - a pre istotu ju pribetónovali. Pneu kladivo nebolo, nedá sa svietiť.

Pustili sme sa do bojleru. Také dve hadičky z neho išli. Poznáte to - prívod a odvod vody. Dokázali sme ich uzavrieť bez väčších problémov, bojler sme vypustili a zvesili (už je z neho bar becque či ako sa to píše).

Edimu (toho z A je to s.r.o.) napadla spásonosná myšlienka: že by nebolo zlé odmontovať aj tie hadičky. Predsa len, čo ak prasknú? Dal sa do práce. Tá s nápisom "odvod" nerobila problémy. Tá s nápisom "prívod" bola komplikovanejšia.

Pozrel sa na mňa s otázkou, či sa chceme trošku zmáčať. Ja, v tomto prípade naivný blbeček, presvedčený o tom, že vie, do čoho ide, hovorím, že dobre. Márnosť. Keď ju odkrútil, taký prúd studenej vody odtiaľ išiel, že by snáď aj turbínu na Mare roztočil. A on že skúsime to zapchať - mal taký štuplík - skrutku. No máš to vidieť :) Behom pár sekúnd sme stáli po členky vo vode, ani nitka suchá a Edi len tlačí štuplík na závit naivne si mysliac, že to zvládne. Potom som to chvíľku - rovnako naivne a bezvýsledne - skúšal aj ja.

Keď som zistil, že lepšie vidím bez okuliarov ako s nimi (čo je tede veľmi vzácna chvíľa pri mojich dioptriách), odložil som ich do bezpečia, drapol hadičku a natočil ju na miesto. potom už nebol problém zalomiť ju a zapchať tým slávnym štuplíkom. A tak sa z práčovne stala kôlňa.

Keď po 3 dňoch prišlo drevo, po vode nebolo ani pamiatky. Práčka zmizla medzi 9 m3 dreva a mne ostala nádej, že tie hadičky nejako vydržia. Ak nie, bude zasa raz mokro... No a čo. Veď tu už aj tak 6 mesiacov nepršalo...

Informácie o tomas j. kunik

Obrázok používateľa tomas j. kunik

Krátke info o sebe (nepovinné)

katolícky kňaz na misii v Albásku. tým je povedané všetko :) ale nedomýšľajte si...

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 25.11.2012 - 00:08
    Viac sa dočítate tu.
  • 21.11.2012 - 08:08
    November a hmla patria k sebe. Ale hmla nie je príjemná. Je zneisťujúca. Nevieme, čo nás v nej...
  • 19.11.2012 - 08:27
    „S Máriou cestou viery.“ (heslo 29. Celopoľskej púte železničiarov Jasná Hora 17.-18.11. 2012)
  • 14.11.2012 - 08:13
    Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny...
  • 13.11.2012 - 07:53
    Jeseň je veľkorysá, ale vlastne je aj krutá. Ponúka pestré farby, ale vyberá aj daň. Každý list,...
  • 08.11.2012 - 07:45
    Aj cez čisté sklo nemusíme nič vidieť. Ak sa pozeráme len na svoj odraz v ňom. Aj vo svojom...
  • 05.11.2012 - 07:55
    , V jesenné dni, keď má slnko asi „náhradné voľno za leto“, možno si myslia niektoré stromy, že...
  • 03.11.2012 - 11:12
    „nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky“ Ž 145, 12 Drahá čitateľka, drahý čitateľ,
  • 31.10.2012 - 08:06
    Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je...
  • 29.10.2012 - 07:55
    Keď príde čas chryzantém, akoby sme naraz trochu zmúdreli. Spomenieme si na miesta, kde nájdeme...