Z práčovne kôlňa

Už minulú zimu som si lámal hlavu, kde uskladním drevo. Nebolo ho veľa. Posledná dávka tuším 7 kubíkov a z toho sme ešte aj tak dosť spálili. Drevo nachystané od minulého roku napokon našlo svoje miesto v bývalej práčovni. Ale...

Žiadna výhra. Celé leto som sa strojil, ako v tej práčovni spravím pre drevo viac miesta - ako inak, len tak, že sa zbavím "nábytku". Starej práčky z dôb Márie Terézie, bojleru a betónového umývadla.

Celé leto som samozrejme s ničím z toho nepohol. Až keď som minulý týždeň objednal drevo, bolo jasné, že musím. Zobral som si na pomoc jedného z diecéznej partie A je to s.r.o. a išli sme do akcie. S úmývadlom problém nebol. Tých 70 kilo sme vyniesli celkom hravo... Na rad prišla práčka. Ani pohnúť! Keď ju svojho času inštalovali, robili tak v duchu súdružstva: na večné časy - a pre istotu ju pribetónovali. Pneu kladivo nebolo, nedá sa svietiť.

Pustili sme sa do bojleru. Také dve hadičky z neho išli. Poznáte to - prívod a odvod vody. Dokázali sme ich uzavrieť bez väčších problémov, bojler sme vypustili a zvesili (už je z neho bar becque či ako sa to píše).

Edimu (toho z A je to s.r.o.) napadla spásonosná myšlienka: že by nebolo zlé odmontovať aj tie hadičky. Predsa len, čo ak prasknú? Dal sa do práce. Tá s nápisom "odvod" nerobila problémy. Tá s nápisom "prívod" bola komplikovanejšia.

Pozrel sa na mňa s otázkou, či sa chceme trošku zmáčať. Ja, v tomto prípade naivný blbeček, presvedčený o tom, že vie, do čoho ide, hovorím, že dobre. Márnosť. Keď ju odkrútil, taký prúd studenej vody odtiaľ išiel, že by snáď aj turbínu na Mare roztočil. A on že skúsime to zapchať - mal taký štuplík - skrutku. No máš to vidieť :) Behom pár sekúnd sme stáli po členky vo vode, ani nitka suchá a Edi len tlačí štuplík na závit naivne si mysliac, že to zvládne. Potom som to chvíľku - rovnako naivne a bezvýsledne - skúšal aj ja.

Keď som zistil, že lepšie vidím bez okuliarov ako s nimi (čo je tede veľmi vzácna chvíľa pri mojich dioptriách), odložil som ich do bezpečia, drapol hadičku a natočil ju na miesto. potom už nebol problém zalomiť ju a zapchať tým slávnym štuplíkom. A tak sa z práčovne stala kôlňa.

Keď po 3 dňoch prišlo drevo, po vode nebolo ani pamiatky. Práčka zmizla medzi 9 m3 dreva a mne ostala nádej, že tie hadičky nejako vydržia. Ak nie, bude zasa raz mokro... No a čo. Veď tu už aj tak 6 mesiacov nepršalo...

Informácie o tomas j. kunik

Obrázok používateľa tomas j. kunik

Krátke info o sebe (nepovinné)

katolícky kňaz na misii v Albásku. tým je povedané všetko :) ale nedomýšľajte si...

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 20.01.2012 - 06:49
    Pred treťou nad ránom, keď budík sladko drieme ešte, ja tvrdo pracujem. Odháňam myšlienky, čo dáko...
  • 18.01.2012 - 07:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...
  • 17.01.2012 - 23:58
    Umelec je človek tvorivý. Často ho v živote stretne nejaká inšpirácia, ktorú nejakým spôsobom...
  • 17.01.2012 - 16:23
    Viete koho podporujete svojimi nákupmi? Viacerí budú možno prekvapení z toho za čím stojí, pre...
  • 17.01.2012 - 08:12
    (Milan Rúfus 10.12.1928 – 11.1.2009) Je toho veľa, za čo ďakujem. Za každú krásu, čo ma zláka. Ale...
  • 15.01.2012 - 16:02
    (alebo, o čom sa dá premýšľať, keď je vonku chumelica):-) Keď v nebi pečú koláče, vtedy aj na zem...
  • 13.01.2012 - 07:25
    „Také niečo sme ešte nikdy nevideli“, hovorili Kafarnaumčania, divili sa a velebili Boha, keď...
  • 12.01.2012 - 07:24
    Voľakedy som ju z času na čas používala. Defragmentáciu disku. Dokáže pekne poukladať súbory,...
  • 11.01.2012 - 18:46
    Nedávno ma stretol priateľ a pýta sa: „Nemáš nejaký samizdat?“ „Prečo?“ „Potrebujem pre priateľa –...
  • 10.01.2012 - 20:51
    „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie,“ znel hlas z neba po Ježišovom krste v Jordáne...