Keď rozmýšľam o ľuďoch,
ktorých som niekedy stretla,
prichádzam k záveru, že:

Nie je dôležité kým človek je,
ale koho vo svojom živote stretol. :-)

Lebo,
stretla som, a stretávam, rôznych ľudí.
Každý z nich prišiel, a prichádza,
s niečím iným.

Jeden so svojou schopnosťou poradiť,
jeden so svojou schopnosťou povzbudiť,
jeden so svojou schopnosťou pomôcť,
jeden so svojou schopnosťou pomenovať problém,
jeden so svojou schopnosťou byť nad vecou,
jeden so svojou schopnosťou nebáť sa ísť dopredu...
A každý z týchto ľudí ma niečím obohatil.

Takže,
vôbec nie je dôležité,
že som len malý, nezaujímavý človiečik pre tento veľký svet.
Dôležité je,
že som v ňom stretla úžasných ľudí. :-)

Ale, okrem ľudí som stretla aj Boha.

A ten mi hovorí, že mám vidieť v ľuďoch bratov a sestry.
To by nebol taký problém, keby...
Keby sa to nevzťahovalo aj na ľudí,
ktorých som stretla,
a vôbec ich nepovažujem za úžasných,
ale za tých,
ktorí akoby nemali na nič iné schopnosť, len na to,
aby svojim životom, svojimi názormi, svojim výzorom... rúcali moje predstavy.

Tak sa zdá, že zvládnuť Advent, v radostnom očakávaní,
je síce ťažké, ale to by sa ešte dalo.
Ale, skutočne vidieť vo všetkých ľuďoch Bratov a sestry,
to je už vyšší, náročnejší level.
No viem, že človek nemôže zastať pri prvom písmene abecedy, mal by ísť ďalej.
A za písmenom A nasleduje v abecede písmeno B.