Istý známy mi na návšteve našej rodiny povedal, že rodina je tam, kde sa rodí čosi nové. Kde sa rodia veľké skutky, kde ochota a úcta muža voči žene je naplnená zdravou komunikáciou a prevažuje potreba milovať pred potrebou byť milovaný.
Rodina, je miesto, kde sa vracajú deti z internátu s nádejou, že mama nielen čosi dobré navarí, ale kde sa stretnú aj s láskavým otcom a so svojimi súrodencami. Je to miesto, kde aj starká vie, že je milovaná i keď nedovidí ani na krajec chleba a rozleje podaný pohár vody.
Rodina to je poriadok, spravodlivosť a obeta, kde všetci členovia vnášajú kvalitnejšie vzťahy, kde si vážia jeden druhého a pretekajú sa v láske a v robení dobra, tak ako o tom píše sv. Pavol vo svojich listoch.
Iste, poviete si, to všetko je pravda a tak by to malo byť, ale aká je situácia dnešných rodín na Slovensku?
Rodina v súčasnosti je viac a viac stredobodom pozornosti celej spoločnosti.
Jej kríza sa prejavuje čoraz častejšie v tom, že spirituálny rozmer rodiny sa naplno neprejavuje v jej funkciách a neodzrkadľuje sa v socializácii jednotlivých členov rodiny.
Pozícia otca a matky je defraudovaná na poníženú ekonomickú sebestačnosť, akoby peniaze a pôžitky museli byť aj pre naše kresťanské rodiny tou pravou hodnotou, za ktorou sa treba neustále náhliť.
Negatívne sociálno – patologické prejavy rodiny možno pozorovať najmä u detí navštevujúcich materské a základné školy. Prejavy šikanovania, tuláctva, xenofóbie a rasizmu možno vybadať najmä vo výchovno – vzdelávacom procese. Agresivita, násilie a hostilita, s ktorými sa stretávame, sa neprejavuje len na verejnosti, ale aj v rodinách v našich mestách a obciach. Psychické a fyzické týranie žien /matiek/, ale i detí v rodine je na dennom poriadku tam, kde zavládol alkohol. Vášňami opantaní otcovia nachádzajúci sa v baroch miestnych podnikov čakajúcich na „miliónovú“ výhru z výherného automatu, svedčia proti zdravým hodnotám v rodine.
Tradičné pojmy v rodine: otec – mama - dieťa, sú nahrádzané pejoratívnymi synonymami a rodina je zosmiešňovaná v elektronických a printových médiách. Do nášho podvedomia sa tak dostáva množstvo nesprávnych a klamlivých informácií, ktoré „nahlodávajú“ každý vzťah medzi členmi rodiny ako i rodinu samu.
Rodina ako inštitúcia je dnes zaznávaná a podceňovaná v slovenskej spoločnosti a žiaľ aj v Európskej únii!
V blahej pamäti pápež Ján Pavol II., v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio, okrem iného vyzdvihuje ľudskú rodinu a pozýva ju do spoločenstva s Bohom. Pretože Boh je láska!
A v uplynulých dňoch na V. svetovom stretnutí rodín vo Valencii hovorí terajší sv. Otec Benedikt XVI. o odovzdávaní viery ako o „neustálom úkone Božej milosti“.
„Počas rokov tento Boží dar, ktorý rodičia pomohli svojim maličkým spoznať, musí byť pestovaný s múdrosťou a nehou, aby v nich rástla schopnosť rozlišovať. Neustálym svedectvom manželskej lásky rodičov, prežívaným a pretkaným vierou, s citlivou podporou kresťanského spoločenstva sa deťom uľahčí osobný prístup k samému daru viery, aby prostredníctvom neho objavili hlboký zmysel vlastnej existencie a tak sa cítili prijatí“. (www.christ-net.sk)
Usilujme sa teda my všetci, otcovia a mamy o to, aby sme odovzdali našim deťom nepredstieraný dar viery a dbajme o to, aby sa rodinám vrátila úcta, ktorú si zasluhuje.
Navráťme manželskej láske pravú hodnotu a usilujme sa o kvalitnejšie medziosobné vzťahy v rodine, o bezpodmienečné sebaprijatie, pretože len zdravé rodiny môžu pomôcť pri duchovnej obnove nášho Slovenska.