/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ A. C. Morrison hovorí: „Nikto nikdy nevyskúma, čo život vlastne je. Život je hudobníkom, ktorý naučil vtáka piesňam a hmyz bzukotu, život je znamenitý chemik, ktorý dáva chuť ovociu a koreniu, ruže napĺňa čarovnou vôňou...Vynaliezavosť a prispôsobivosť života je prejavom najvyššej Inteligencie.“

Obyčajné steblo trávy nestojí ani jeden halier a predsa je obdivuhodnejšie skonštruované než kozmická loď za milióny dolárov. Prečo? Pretože žije!
Žijeme a predsa je pre nás život záhadou. Princíp života sa nedá odvážiť, ani sa nedá zavrieť do skúmavky, skryje sa aj pred mikroskopom.
Živé vzniká len zo živého, nie teda samé od seba, ani nemôže byť večné. Prvý život teda musel vzísť z niekoho, kto má život v sebe a môže ho dať.
Aké úžasné sú dynamizmus a sila, javiace sa v neustálom pohybe a činnosti (napr. prebúdzajúca sa jarná príroda; kačka vysedí káčatká a hľa tieto malé stvorenia sa pri prvej príležitosti hrnú do vody a počínajú si v nej ako vo svojom prirodzenom živle; malinké semienko, niekedy sotva viditeľné, vložené do pôdy a obklopené vhodnými podmienkami, ako zázrakom sa prebúdza a začína rásť akoby podľa presného predpisu.)
Živý tvor mení prijatú neživú hmotu na živú protoplazmu. V živej bunke prebehne takmer naraz okolo 2000 chemických reakcií. Je geniálnym chemickým laboratóriom. Už ladná a účelná spolupráca miliónov protónov a elektrónov jedinej protoplazmatickej bunky, ktorá slúži pre istý účel, umožňuje poznať zmysel a plán. Napriek nesmiernej zložitosti živej hmoty, neprebiehajú nespočetné chemické reakcie v nej náhodne, ale podľa presného poriadku, takže živá hmota má prekvapujúco jednotnú činnosť.
Lekár a bádateľ v oblasti rakoviny Dr. Ervin Liek píše v knihe „Zázrak v lekárstve“: Akou komplikovanou stavbou je len jednoduchá bielkovinová bunka, koľko obdivuhodných miniatúrnych orgánov obsahuje! Každá jednotlivá bunka obsahuje 6840 kvadriliónov atómov v 1728 triliónoch molekulách. Pečeňová bunka, ktorá má celkom jednoduchú stavbu, obsahuje 300 kvadriliónov atómov v 24 biliónoch molekulách. Najmenší žijúci organizmus obsahuje približne 4 bilióny molekúl. V samotnej bunke možno rozlíšiť 5 miliárd jednotlivých častí. Nekonečne malé je zároveň mohutné nekonečne veľké.“ Jedna bunka je zariadenie tak nepredstaviteľne zložité, že jej vznik akýmkoľvek kombinovaním prvkov je celkom nepravdepodobný. A všetky časti bunky sú vo svojej činnosti koordinované v účelných procesoch látkovej výmeny, delenia bunky, v procesoch dedičnosti a pod. Už u jedinej bunky zlyháva akýkoľvek materializmus. Nie náhoda, avšak koordinujúca Myseľ stojí za celým svetom!
V jadre každej bunky je molekula, ktorá obsahuje akýsi vesmír v malom. Je tam genetický kód, nesmierne zložitý vzorec, alebo ak chcete program obsahujúci údaje o jedincovi, stavbe jeho tela, o jeho dispozíciách a vlastnostiach, o všetkom čo ho robí jedinečným a neopakovateľným. Už bunka je teda zárodkom individuality, ktorá, počínajúc rastlinou, cez zviera, k človeku, je umocnenejšia a výraznejšia. Zákony, smernice a informácie najvyššieho Ducha sú nezničiteľne vpísané do siete podivuhodného poriadku činnosti a vzájomného ovplyvňovania všetkých fyzických a chemických síl a spolu vytvárajú fenomén života aj u najnižších buniek. Toto dokonalé zakódovanie a optimálne podmienky k vývoju sú zárukou k dosiahnutiu cieľa vývoja – rastu. Gény sú také malé telieska, že keby bolo možné dať dokopy všetky gény zodpovedné za zrodenie všetkých ľudí na svete, vošli by sa do náprstku. Nie je to najgeniálnejší zápisník sveta? Bunka je teda zložitejšia než naša galaxia a napriek tomu asimiluje, rozmnožuje sa a reaguje na vonkajšie podnety ako dokonalý jednotný celok.
Nositeľ Nobelovej ceny Alexis Carrel napísal v knihe „Človek tvor neznámy“: „Telesný orgán je zložený z buniek ako dom z tehál. Ale rodí sa z bunky, ako keby dom povstal z jednej čarovnej tehly, ktorá by sama ďalšie tehly vyrábala. Tieto tehly bez toho, že by čakali na architektov nákres alebo príchod murára, samé by sa usporadúvali a stavali steny. Samé by sa aj premieňali na okenné tabule, krytinu, strechu, palivo na kúrenie a vodu pre kuchyňu a kúpeľňu. Orgán sa vyvíja takými silami, aké boli pripisované vílam v rozprávkach, rozprávaných kedysi deťom. Bunky podľa všetkého poznajú plán budúcej stavby a z látok obsiahnutých v krvnej plazme, skladajú nielen stavebnú hmotu, ale aj robotníkov.“
Vynikajúca je konštrukčná schopnosť živej prírody. Životu cudzie látky sa v bunke menia na vysoko komplikované chemické zlúčeniny. Prístroj bunky dokáže robiť z jedného, dva prístroje. Jediná bunka sa dokáže tak rozmnožiť, že vznikne celý živý organizmus, živá bytosť.
Ak pripúšťame, že ľudské nástroje sú dielom rozumu, musíme pripustiť, že aj za paralelnými orgánmi rastlín a živočíchov stojí nejaký rozum. Veď každý rastlinný a živočíšny orgán je primeraný svojmu cieľu, je zameraný na nejakú funkciu. To isté platí o inštinktoch, ktoré sú zamerané k určitej účelnej činnosti. Vari sa v inštinktoch neprejavuje vysoká rozumnosť? Veď ako inak sa dajú vysvetliť rôzne ciele primerané správaniu živočíchov a ich pozoruhodné diela akými sú napr. mravenisko, pavučina, hniezdo, úľ a pod.
Obdivuhodnú pevnosť a ľahkosť vidíme ako u rastlinných stoniek (pričom rúrky o hrúbke menšej než jedna stotina milimetra, musia vydržať silný tlak vody 5-20 atmosfér), tak aj u stavby kostí, napríklad ľudských s ich matematicky presne vybudovaným systémom pilierov a podpier vo vnútri.
Nápadne zafarbené listy kvetov spolu s ich vôňou sú veľmi dobre premyslenými reklamnými plochami. Kvet vysielajúci ultrafialové žiarenie, signalizuje zásobu nektáru a dáva znamenie motýľom k opeľovaniu. Hmyz sa nechá zlákať aj z kilometrových vzdialeností. Technicky rafinovane je peľ z kvetov naložený na hmyz pre neopelenú rastlinu. A hmyz takto zároveň získava potravu.
Ako to, že vajíčko, ktoré o existencii spermií nevie, nemôže žiť, ak sa s niektorou nespojí? Podľa akých princípov potom vyberá po oplodnení z krvi látky, aby z neho vyrástol úplný organizmus? Kto vymyslel tento dômyselný kód? Ako tvorí oplodnené vajíčko bez nástrojov tie najjemnejšie bunky, aj zázrak zázrakov, tajomstvo, korunu biologického sveta, ľudský mozog?
Každý organizmus má svoj plán rozvoja: člení sa podľa druhu, ku ktorému patrí a koncentruje mnohosť okolo jedného centra v sebe samom (tak koná už aj bunka).Nič také nedokáže stroj. Ako je vznik akéhokoľvek stroja nemožný bez konštruktéra, tak je nemožný vznik a existencia živého organizmu bez usporadúvajúceho činiteľa, ktorý umožňuje jeho rast, množenie, látkovú výmenu, regeneráciu, cítenie, zmyslové poznanie a v človeku napokon aj vedomie a myslenie. Zjednocuje časti a funkcie organizmu do harmonickej jednoty, bez ktorej by neexistoval. Ustavičná koordinácia, prispôsobivosť momentálnym potrebám, zámerné usmerňovanie prevyšujúce možnosti schopností fyzikálne – chemických prvkov. Podľa fyzikálnych zákonov hmota sama nemá ani schopnosť, ani tendenciu tvoriť v makrosvete racionálne štruktúry. Žiadny riadený proces si nemožno predstaviť ani pochopiť bez riadiaceho centra, bez duchovného, rozumového princípu.
Celok organizmu pôsobí vo fyzikálne – chemických procesoch, na ktoré je síce viazaný, ale ovláda ich tak, že mu všetky slúžia (inak ani nemôžu). Je tu vnútorný súlad častí s celkom, vzájomne závislých, s harmonicky rozdelenou prácou. Najrôznejšie pochody sú tu čo najpresnejšie zacielené na seba navzájom. Koľko účelnosti je tu pri raste, plodení, množení, dýchaní, výžive, výmene látok medzi bunkami či u obranného zabezpečenia živého organizmu! Úžasné je prispôsobenie rastlín a živočíchov podnebiu, suchu, vlhku, horúčave a pod. Existuje zásada mnohonásobného zabezpečenia (po zranení alebo pri chorobe) či regenerácie. Všetko spôsobuje utvárajúci účelový princíp, ktorý nazývame dušou. Celok je teda zmyslom častí, len v ňom majú zmysel, napr. oko, srdce, noha, krídlo a pod., nikdy nie naopak. A príčinou toho je „duša“. Je to bezpečný dôkaz pre nadhmotnú moc v hmotnom. Najnižšia „duša“ je v rastlinách.
Účelné sú polárne vzťahy, napr. pohlavie: muž a žena tvoria jednotu. Životné spoločenstvá vytvárajú aj rôzne národy a celkovo ľudstvo samo.
Neživá hmota, rastlinný a živočíšny i ľudský duch, tvoria sústavu vzájomnej súnáležitosti, mnohosť v jednote a jednotu v mnohosti. Rôzna náplň a miera bytia, dáva každému údu miesto v celku. Všetko sa dopĺňa a na seba nadväzuje, takže to tvorí dokonalú jednotu, kde nižšie slúži vyššiemu.
Život je niečo čo možno s otvorenými ústami obdivovať a z neho bezpečne usudzovať na Boha, jeho Pôvodcu. Človek si odjakživa bol vedomý, že zem má svoju životodarnú moc od Boha. Skrze ňu nám Boh prejavuje svoju lásku: zariadil všetko tak, aby zem živiteľka obsahovala v sebe všetky tie prvky, ktoré sú potrebné k životu. Je to vlastne zázrak, čosi mimoriadne, čo mohol dokázať len Boh. Koľko napr. druhov obilia, zeleniny, trávy a kvetov vyrastá z tej istej zeme! Preto Biblia hovorí: „Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, zveľaďuješ jej bohatstvo.“ (Ž 65,10) A inokedy zas: „Zem vydala svoj plod; nech nás požehná Boh, náš Boh;“ (Ž 67,7).