Pre kresťana je prijímanie kríža súčasťou života, v ktorom sa učí vychádzať zo seba a svojho sebectva. Utrpenie prijíma ako zrenie. Pápež Benedikt XVI. hovorí v jednej so svojich kníh: „Kto utrpenie vnútorne prijal, dozrieva a získava viac porozumenia pre druhých, viac ľudskosti, kto sa utrpeniu vždy vyhýbal, nerozumie druhému, je tvrdý a egoistický.
Láska sama je utrpenie. Najprv ma obšťastňuje, dáva mi skúsenosť šťastia. Na druhej strane ma však tiež vytrháva z pohodlia môjho kľudu a ja podlieham premene. Keď hovoríme, že utrpenie je rubom lásky, chápeme tiež, prečo je tak dôležité učiť sa trpieť – a prečo uhýbanie sa utrpeniu vedie k neschopnosti žiť. Plodí totiž prázdnotu bytia, ktorá sa môže spájať iba s odmietaním, zatrpknutím a nie s vnútorným prijímaním a dozrievaním (Boh a svet, str. 221)
Láska, ktorá odmieta bolesť a utrpenie, je iba povrchná a neplodná. Kiež by nás veľkonočná skúsenosť nadchla pre nové spojenie s Kristom, ktoré neoslabia ani ťažkosti života.
Ján Graubner – Hledání živého Krista (karmelitánske vydavateľstvo)
