Mathias Claudius napísal svojmu priateľovi: „Každý človek potrebuje niekoho, kto ho pozdvihne, keď padá. Kto nás vedie, aby sme nezablúdili a kto mu raz položí ruku pod hlavu, až bude zomierať. Chcem mať priateľa, ktorému budem veriť aj vtedy, keď mu nikto neverí.“
Je to originálne vyznanie priateľstva na ľudskej úrovni. Čosi podobné zaznieva aj z Ježišových úst: „Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“
Slová, ktoré dávajú apoštolom, ale azda aj nám istotu Ježišovho priateľstva a blízkosti za každých okolností. To nám môže ponúknuť sviatok Nanebovstúpenia Pána. Nie je to rozlúčka v pravom slova zmysle, lež blízkosť a prítomnosť Krista iným spôsobom.

Život je neustály boj a neustále rozhodovanie medzi dobrom a zlom.
Pán Ježiš nám dal pozvánku: môžeme vystúpiť a vystupovať do neba, stále, vlastne vždy vtedy, keď sa rozhodujeme... Každé rozhodnutie pre dobro, pre neho je krôčik o stupeň vyššie k nemu a posilnenie priateľstva a vzťahu s Kristom.
Naopak každé rozhodnutie pre zlo je krokom späť. O jednom židovskom rabínovi sa hovorilo, že každý deň pred rannou modlitbou vystupuje do neba. Istý protivník sa z toho smial a raz sa rozhodol ho sledovať, aby sa dozvedel, čo je na tom pravdy. Videl, že rabín, oblečený v pracovnom odeve, ide do lesa. Protivník ho nasledoval. Tam videl, ako rabín zberá drevo, seká ho na drobno a nakoniec ho odnáša preč. Prišiel až k domu jednej starenky. Protivník sa cez okno pozeral, čo robí dnu. Tam ho videl, ako si kľakol k šporáku, zakúril a postaral sa o ňu, bola totiž chorá, ležala. Potom sa išiel modliť. Keď sa ľudia protivníka pýtali, ako to v skutočnosti je, odpovedal: „On chodí vyššie ako do neba.“
Tak každý náš skutok môže byť krokom dopredu, svedectvom o Kristovom priateľstve a jeho blízkosti.

Marián Bér

Z časopisu Blumentál 5/2012