Vieme, že v Eucharistii sa sprítomňuje obeta nášho Pána Ježiša Krista, ktorý sa za nás dáva. Ale tým to nekončí: Boh volá, aby človek na jeho lásku odpovedal.
Už Peter Chrizostom vraví: „Aj ten najchudobnejší má čo dať, pretože môže dať sám seba.“
Keď prinášame obetné dary, prinášame aj celý svoj život. Prosíme za svojich chorých, za zomrelých, za svoje deti, za národ, za Cirkev... Ale hlavne, prinášame Pánovi samých seba.
Pri premieňaní je Božou mocou na Pánovo telo premenený chlieb, ale tiež spoločenstvo Cirkvi. V každej bohoslužbe je takzvaná dvojitá epikléza – prosba
o Ducha Svätého. On premieňa spôsoby chleba a vína a premieňa aj nás prítomných.
Otázka znie, čo je väčší zázrak: premena oplátky na telo Pána a vína na krv Pánovu, alebo premena tohto spolku všelijakých ľudí na mystické Kristovo telo? Podľa mňa oboje. Áno, v Eucharistii slávime naše vlastné tajomstvo, ako učili Otcovia.
Vojtěch Kodet - Učeníctvo
