Pracujúcim a zomierajúcim väzňom v koncentračnom tábore Osvienčim končí šichta. Pred odchodom do barakov však jedného z nich zasype vrstva zosúvajúcej sa zeminy, spod ktorej sa po odchode dozorcov vyslobodí a ujde z tábora. Takto sa začína kolotoč udalostí, do ktorého sa dostane aj páter Maximilián Kolbe (Edward Zentara).

Keď Nemci zistia, že z tábora ušiel väzeň, začnú po ňom pátrať. Keď sa im ho nedarí nájsť, rozhodnú o tom, že vyberú 10 mužov, ktorí majú kvôli úteku tohto väzňa zomrieť v hladovom bunkri. Keď Maximilián Kolbe vidí medzi vybranými väzňami jedného zúfalého a plačúceho muža, navrhne nacistom, že sa s ním vymení a že do hladového bunkra pôjde namiesto neho.
Väzeň, ktorý ušiel sa volá Hans a prvé útočisko nájde v kláštore františkánov kde žije až dovtedy kým mu mnísi nevybavia falošné doklady. Príbeh Maximiliána Kolbeho je pospájaný z útržkovitých informácií, ktoré sa Hans dozvedá od ľudí, s ktorými sa následne stretne, od advokáta Goretzkeho, ktorý prežil Osvienčim, od jedného rehoľníka z kláštora Niepokalow a od ďalších osôb. Dozvedá sa aj o predchádzajúcom zaujímavom živote pátra Kolbeho aj o jeho predošlých pozoruhodných skutkoch.

Rehoľník rozpráva Hansovi, že Kolbe už ako malý chlapec mal videnie, v ktorom mu Panna Mária ukazovala dve kráľovské koruny. V jednej ruke bielu a v druhej červenú korunu. Biela bola za jeho čistotu a červená za veľké utrpenie. Rozhodol sa ich obe prijať.
Po vyhnaní nacistov sa Hans vracia do svojho rodného mesta. Dozvedá sa, že jeho rodina je mŕtva a v ich byte žijú cudzí ľudia. Susedia, ktorí ho poznajú a pamätajú si ho, ho chcú prichýliť, on však chce hneď odísť. Neskôr sa stretáva s jedným spoluväzňom, ktorý bol v koncentračnom tábore práve vtedy, keď on. Ten sa poznal aj s pátrom Kolbem. Rozpráva ako raz Kolbemu zachránil život, keď pred dozorcom od vysilenia pri práci spadol na zem. Ďalej rozpráva, že páter Maximilián aj napriek tomu, že trpel na TBC, v dôsledku čoho vykašliaval krv, aj napriek tomu sa dokázal deliť o svoj chlieb.
V ďalšej časti filmu prichádza rehoľník z Niepokalowa, za pánom Olšanským, ktorý raz vo svojich novinách, kde je redaktorom, napísal článok o zážitkoch z Osvienčimu. Pýta sa ho na Kolbeho, avšak Olšanský hovorí, že prišiel do Osvienčimu až neskôr. Olšanský je reprezentantom skeptického postoja, pretože je toho názoru, že Kolbe si chcel svojim skutkom len niečo dokazovať a nevidí v jeho skutku žiaden vznešený úmysel.

Zaujímavý je rozhovor medzi Lagerführerom Fritchom a jeho kolegom. Kolega sa Fritcha pýta, prečo dovolil výmenu jedného väzňa za druhého. Ten odpovedá, že raz zdochne každý z nich, tak či tak, ale o poradí rozhodne on.
Olšanského kolega (ako správny, ortodoxný komunista) sa rozhorčuje nad prípadom Maximiliána Kolbeho a nad tým aký záujem verejnosti vyvoláva. Je presvedčený, že sa môže nájsť tiež nejaký lekár alebo nejaký učiteľ, ktorý urobil podobný čin. Olšanský mu ale odpovedá, že o ničom takom nepočul.
Hans sa nakoniec presťahuje do Ameriky, kde žije v Chicagu a kde je vo filme ukázané ako cez televíziu sleduje blahorečenie pátra Maximiliána Kolbeho.
Dej je popretkávaný ukážkami zo života Maximiliána Kolbeho, z pobytu v Osvienčime a zo samotného hladového bunkra, kde sa väzni spolu modlia, postupne zomierajú až nakoniec ako posledný zomiera aj otec Kolbe, ktorého však musia zabiť smrtiacou injekciou.

Odvaha i láskavosť Maximiliána Kolbeho a jeho samotný skutok obety za druhého človeka ako prejav lásky, ktoré sú tu vyobrazené sú práve tým, čo radí tento film medzi snímky, ktoré stoja za pozretie, a to aj napriek tomu, že vo filme pôsobí viacero hereckých výkonov dosť neprirodzene a príliš afektovane.

Tento film na DVD napr. tu.

/Recenzia patrí do série článkov Kvalitný film./