Podnikateľ - Abrahám ide do neznáma (podniká cestu), nevie čo ho čaká,má len vieru a dôveru v Boha a seba, má odvahu.
Dnes ľuďom chýba odvaha, majú strach a zamotávajú sa, hľadajú cestu ako prísť ľahko a bezpracne k zisku, k nezaslúženému zisku. Hľadajú len dobre platené pozície, kde sa niekto iní stará o nich a aj tie zneužívajú.Tak toto podnikanie nie je. A nie je to ani kresťanské.
Podnikateľ,ak robí ako má,je evanjelizátor.Tam kde je, v prostredí, v ktorom sa pohybuje.A náš Boh sa za vernosť odvďačí.Nebojme sa odísť aj od vlastných, rozísť sa aj s blízkymi (aj tí nás niekedy likvidujú svojimi postojmi, ľahostajnosťou spochybňovaním a dokonca aj ťahaním ku krachu, míňaním a podvádzaním).Nebojte sa vyjadrenia aj s blízkymi, to nie je navádzanie na rozchody ,len si uvedomme, že nemáme strácať dovahu kráčať čisto za zdravými cieľmi.Uvedomiť si,čo asi prežívala Abrahámová žena a rodina. Zrazu odchádza muž zo synom, je tajomný, nehovorí. Matky cítia,ak niečo nesedí.Predstavte si,že by sa vrátil Abrahám bez syna,čo by to urobilo s matkou a rodinou. Hovoríme o podnikateľovi ako o povolaní,povolaní k odvahe. Abrahám bol ochotný obetovať aj vlastného syna a takú vieru od nás čaká Boh aj v podnikaní, v našich skutkoch a spôsoboch. Abrahám ide po hranicu sebaistoty, necháva všetko v dôvere, aj keď ako človeku mu to nie je jedno, ale verí, že ak koná v láske, Boh nedovolí, aby mu bolo ublížené. ( pozor na Jóba, Boh aj nás môže skúšať, či proti nemu nebudeme reptať a vyťahovať naše slabosti). Ak nás aj nechá sa trápiť, aj v podnikaní,môže byť zvedavý, či nezídeme z cesty.
Kto koná čisto, nemá mať strach. Sú aj iné činitele, ktoré to môžu pôsobiť, ale my nemusíme na ne prísť včas, treba to prijať a ísť ďalej,tak ako Abrahám.Ten mal tiež svoje pády a učil sa skúsenosťou. Naše deti by sa už nemali tak trápiť, lebo im prinesieme skúsenosť (ak im ju odovzdáme samozrejme). To,že sa my učíme skusenosťou je daň za život v socializme, zriadení, ktoré zrútilo pravé hodnoty.Dnešnej dobe tiež hovoríme, že žijeme krízu hodnôt, ale to už nie je len vinou socializmu.
Bojíme sa sveta a života, bojíme sa radovať. Ak robíme správne veci, nemôže nám nič brániť v radosti života, aj keby nás obrali iní o všetko.
Strach nie je dobrý radca, treba sa oddať do Božích rúk a plniť najväčšie prikázanie Lásky.
Dali sme si ukradnúť dedičstvo otcov a kradnú nám ho aj ďalej ( my ako kresťania sme prišli o majetky, aj o hodnoty, ktoré patria Bohu,všetko patrí Bohu(aj to čo vlastníte patrí Bohu) a my nebránime bezbožníkom, oberať nás a teda nášho Boha o spravodlivé podiely.) Myslím si že aj z toho sa budeme zodpovedať.Boh je vždy okradnutý, ak je ubitý človek.Keďže nevládnu kresťania, ale tí čo odmietajú Boha, majú strach pracovať a vystaviť si kožu na trh, tvária sa, že všetkému rozumejú, ale ak príde na lámanie chleba, tak nechajú okolie sa topiť v pote a prinášajú zlo, tým, že tí čo nemajú možnosť uniknúť, alebo chcú dostať námahe,slovu aj práci si vnášajú do srdca zlosť na takýto prístup a premáha ich.Plniť si to čo mám, tým je povedané všetko.Zručnosť v manažmente, riadení sa získa skúsenosťou.My urobíme ešte veľa chýb, ale naše deti ich už robiť nemajú,lebo budú mať za sebou, nás a veríme že aj Boha,ak im ho nikto neukradne zo srdca.Berte svoje deti do práce, nech vidia čo robíte.Uvidíte tie efekty viery a lásky.
Nebojte sa usilovať o informácie a mať ich skôr ako iní.Informácie sú dnes veľmi dôležité.Len ich získajte čestne a čisto.To čomu sa venujeme, je pre nás život dôležité a máme sa zaujímať a využívať každú možnosť k rastu a prosperite.Máme ľudí okolo seba, našich spolupracovníkov, partnerov aj zamestnancov.Treba ich vziať do svojho úmyslu služby. My ich, v prvom rade, a tak budú aj oni nám partnermi služby lásky a porozumenia pre nás. Každý zamestnanec je na Boží obraz, tak ako by sme mali byť aj my pre neho tým istým.Je potrebné presne vedieť čo chceme, ale aj čo chcú iní od nás, čo do nás oačakavájú.Nemáme nasledovať nikoho, kto nevie povedať o čo mu ide a nemá žiadnu predstavu. Ak urobíme chyby voči predstave to sa dá opraviť, ale ak ideme bezhlavo za ničím , nedá sa nič korigovať a vzniká chaos nielen v podnikaní,ale aj v živote.
Dnes nikto z cirkvi nepovie, čo je spravodlivé a čo nie je v podnikaní, pri určovaní ceny, spôsobe získania zákazky, či výšky úrokov. Je to všetko vec svedomia, ak je to pre nás zlé, tak je to zlé, aj keď to ten druhý tak necíti. Nikto nás nemôže donútiť konať zlo, ak nám niekto ponúka úplatok hreší tým, že nás zvádza a ak ho my príjmeme je to na našom svedomí, v tom je hriech aj vinou spoločnosti, že nevytvorila podmienky, aby sa dala získať zákazka aj bez úplatku. My kresťania by sme mali vždy odmietať takéto veci, tým podporujeme systém nešťastia a zla.
Cena peňazí nie je dnes podložená ako kedysi zlatom ani iným krytím, nadnárodné spoločnosti určujú cenu peňazí ako aj práce.Prečo dostane niekto za jeden moderovaný večer 90000 a traktorista za celý deň orania 1000 Sk ? Bez zábavného večera žiť budeme, ale bez potravín ťažko.Kto povedal,že tak to je to dobre? My kresťania k tomu nič? Preto podnikateľ má svojím konaním preukazovať kto je a tým evanjelizuje bez toho, aby sa vytrčal na ulici, alebo v politike. Boh nám kladie na plecia „ podmaňte si zem“. My sme a budeme braní na zodpovednosť za rozvoj podniku, za spravodlivú mzdu, za náklady a ich prenášanie do ceny práce, ak nám to nevychádza, máme bojovať, aby sme dostali to,čo nám patrí. Nesmieme my iným ,ale ani iní nám kradnúť čas. Prechádzajúci sa podnikateľ, alebo zamestnanec po dielni 2 hodiny je zlodej času.Neochotný byrokratozujúci úradník tiež. Jeden druhému kradnú čas,ak to tak robia.To je tiež vecou svedomia.
Máme podiel na Božích veciach, svojou činnosťou dotvárame ním začaté dielo stvorenia a stvárnenia Zeme, preto budeme za to braní na zodpovednosť.
Nie je možné kritzovať niekoho za jeho rozhodnutia, preto hovoríme o slobodnom podnikaní. Rozhodol sa v danom čase za daných podmienok a daným spôsobom.Ak aj chybil je to daň za slobodu a nikto ho nemá právo kritizovať, ak chyba vznikla z činností pri určitej úrovni znalostí. Vačšinou kritzujú tí, čo nič nerobia a len sa skrývajú za druhých, lebo tomu ani nerozumejú. Ak sa aj stal problém, ale úmysel bol dobrý máme kráčať životom ďalej.
Vo všetkom je treba skúmať úmysel, ak prídeme na chybu musíme zistiť, aký bol úmysel, ten je rozhodujúci pri každom rozhodnutí. Iba ten kto sa rozhoduje pozná svoje vnútorné a vonkajšie prostredie v ktorom sa rozhodol, všetky vonkajšie aj vnútorné tlaky prostredia, konkurencie.
Zákon Lásky prebíja a má prebíjať všetko konanie. Boh povedal, že nám dáva najvyššie prikázanie a to prikázanie Lásky. Ak sme konali v Láske, čokoľvek urobíme v láske k blížnemu, nie na svoje obohatenie a prospech, sme ospravedlnení v Božích očiach, lebo to je najvyšší zákon.
Prečítajte si príbeh Abraháma a možno zistíte niečo podobné. A mne sa zdá, že naozaj prvým kresťanským podnikateľom bol Abrahám. A čítal som aj ďalej a zdá sa mi,že Jakub, by mal byť príkladom pre naše deti. Koľkokrát sa rozhodoval podľa skutkov Abraháma? Koľkokrát ho chcel nasledovať a nesklamať? Abrahám svojim životom evanjelizoval nielen Jakuba, ale aj nás.Nasledujme jeho príklad a získame slávu v Božích očiach!