Mysleli ste, že Dana Browna a jeho spájanie faktov s fikciou a teda s prvoplánovými výmyslami máme už dávno za sebou? Mýlite sa. Teraz je čas nových demagógov. Možno budete mať z článku dojem, že je v ňom načatých príliš veľa samostatných tém, ale pravdou je, že spolu veľmi úzko súvisia.

Je prirodzené, že aj človek s dostatočne silnou vierou v Ježiša Krista a dôverou v Cirkev môže pod vplvyvom silnej, opakovanej demagógie začať pochybovať. Dnes, kedy je najmä internet zaplienený rôznymi klamlivými videami a článkami je potrebné byť oveľa ostražitejší, opatrnejší a informovanejší. Nevedomosť, nevzdelanosť a hlúposť môže byť totiž veľmi nebezpečná. I keď vzdelanie a dostatok informácií samozrejme tiež nie sú vždy dostatočnou zárukou správneho nasmerovania v živote, ale pre kresťana by malo byť minimálnym základom aspoň poznanie Biblie, aby sa dokázal zorientovať medzi množstvom poloprávd a neprávd. Hlásateľov poloprávd a neprávd totiž dnes pribúda ako múch na ešte teplé lajno.

O čo ide v útokoch na Katolícku cirkev?

Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!(Mt 10,25)
Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. (Mk 13,13)
Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; (Jn 15,20)
Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: „Ja som Mesiáš.“ A mnohých zvedú. Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap. Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. (Mt 24,4-14)
Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. (Jn 7,7 - pred tým než začali apoštoli ohlasovať evanjelium vo svete)
Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás;... Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: „Nenávideli ma bez príčiny.“ (Jn 15,22-25)
Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. (Jn 17,14)

Na čom stojí prevencia ako sa nenechať zmiasť?
Základom je naučiť sa rozlišovať medzi náukou kresťanstva vrátane náuky samotnej Katolíckej cirkvi a konaním jednotlivých veriacich, ktorí neraz konajú v rozpore s touto náukou. Preto aj za množstvom zla spojeného napríklad s križiackymi vojnami, inkvizíciou, pedofilnými škandálmi kňazov atď. treba vidieť najmä zlyhanie človeka, nie zlyhanie kresťanstva. Nikto nie je dokonalý. Rovnako to platí aj o ľuďoch v Cirkvi. Máme sa však o dokonalosť snažiť. Preto sám Kristus hovorí: Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. (Mt 9,13) Realisticky uvažujúci človek chápe, že nik nie je dokonalý, ani kresťania, ale pointa života kresťanov, ktorí majú záujem žiť podľa svojej viery je snažiť sa o mravne bezúhonný život - to ako sa to konkrétnemu človeku darí alebo nedarí je samostatná kapitola. Je jasné, že boli, sú a budú aj zlí kňazi ako sú aj zlí lekári, zlí sudcovia, zlí vrátnici atď. Ale Cirkev cez množstvo kňazov, rehoľníkov a laikov prinášala a prináša do sveta množstvo dobra, aké nevykonala žiadna iná inštitúcia. Aj keby sme sa sústredili čo i len na zlyhania predstaviteľov Cirkvi, tak v porovnani s ideológiami ako bol nacizmus, komunizmus alebo liberalizmus je počet obetí veľmi nízky. Je to neporovnateľné najmä s počtom obetí, ktoré má na konte morálny liberalizmus, ktorý spôsobuje každoročne zhruba 50 miliónov potratov na celom svete, pričom jeho obetí je oveľa viac (antikoncepcia, IVF, ...). Zabudnutie na Boha totiž plodí vo veľkom smrť.

Ak by niekto nadobudol v tomto zmätenom svete vážne pochybnosti, kde je "sever", vtedy je najvyšší čas zorientovať sa podľa Ježišovho výroku o výstrahe pred falošnými prorokmi:
Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. (Mt 7,15-17)

Existujú tri základné body svedčiace o unikátnom postavení Katolíckej cirkvi v tomto svete:
1. Na Katolícku cirkev sa útočí od jej založenia Ježišom Kristom. Útočia na ňu gnostici, slobodomurári, protestanti, nacisti, ateisti, komunisti, liberáli, liečitelia, okultisti, príslušníci všemožných siekt atď. Svedčí prenasledovanie Cirkvi, obmedzovanie jej slobody, vraždenie kňazov, rehoľníkov i laikov, zatváranie kláštorov, konfiškovanie majetkov a mnohé iné o tom, že kooperuje so spomínanými diktátorskými režimami? Podľa niektorých zabetónovaných hláv áno.
2. Keby v Katolíckej cirkvi išlo v prvom rade o moc a peniaze, ako to mnohí tvrdia, potom je veľmi podivný jej neoblomný postoj napríklad voči bioetickým otázkam kvôli ktorým je masovo nepopulárna. Avšak Katolícka cirkev je v podstate jedinou inštitúciou, ktorá celistvo chráni morálne normy a hodnoty vedúce k spokojnému, šťastnému a trvalému rodinnému životu a následne k plnohodnotnému životu spoločnosti už dve tisícročia. V Katolíckej cirkvi stoja na prvom mieste zásady, nie záujmy ako je tomu v iných spolkoch.
3. Katolícka cirkev je inštitúcia, ktorá je na špičke spomedzi všetkých organizácií angažujúcich sa v pomoci, zvlášť tretiemu svetu (budovanie škôl, nemocníc, dodávky liekov, potravín atď.)

Zeitgeist
Zeitgeist je taký menší fenomén súčasnosti. V mnohom sa dá s tvorcami stotožniť, avšak ich problémom je, že až príliš často spájajú výplody vlastnej fantázie s určitými faktami a výsledkom je podobný produkt ako priniesol Dan Brown známy najmä svojou knihou Da Vinciho kód (Odkódovaný Da Vinciho kód). Na takotmo princípe stojí aj zavádzanie o pôvode kresťanstva v úvodnej časti série Zeitgeist, ktorú nekriticky hltajú najmä masy mladých ľudí. Nepravdy, ktoré sú v tomto pseudodokumentárnom filme uvedené dáva na pravú mieru napríklad táto webstránka.

Tvorcovia týchto teórií sa dopúšťajú logickej chyby post hoc ergo propter hoc ("po tomto a preto kvôli tomuto"). Platón písal o Božej existencii dlho pred apoštolom Pavlom, ale ten zato vo svojej viere nie je nijak závislý od gréckeho filozofa. Argumentácia o odvodení z pohanstva prikladá priveľkú váhu podobnostiam a prehliada radikálne rozdiely.

Je známe, že viac ako pred storočím sa vydávali knihy a články rozoberajúce podobnosti medzi životom Ježiša ako o ňom píšu evanjeliá a mytologickými bohmi ako Mithras, Oziris, Adónis a Dionýz. Boli vyvrátené, ale dnes ako zombíci prichádzajú na svetlo sveta znova s príchodom nových generácií nedovzdelancov. Historik Michael Licon, spoluautor knihy The Case for the Resurection of Jesus hovorí, že rôzne vykonštruované tvrdenia v prvom rade nenegujú historické dôkazy svedčiace o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Hovorí, že medzi modernými vedcami je takmer všeobecná zhoda, že pred kresťanstvom nebolo žiadnych zomierajúcich a z mŕtvych vstávajúcich bohov. Všetky uvádzané príklady sú neskoršieho dáta než prvé storočie. Iné príbehy súvisia zas s vegetačným cyklom života a zomierania v kolobehu ročných období.
Prvá zmienka o Attidovom zmŕtvychvstaní sa objavuje dlho po prvom storočí, Adónis je viac ako sto rokov po Ježišovi, neexistuje žiadna jasná správa o Mardukovej smrti a so vzkriesením je to obdobné. Príbeh Tammuza je tiež vzdialený príbehu Ježiša. Oziris je zabitý rozsekaním na štrnásť častí, po ich pozbieraní je pochovaný. Nevracia sa už však späť do tohto sveta, ale zostáva v podsvetí. Síce Justín Mučeník okolo roku 150 hľadal argumenty na obhajobu pred prenasledovaním kresťanov zo strany Ríma tým, že hľadal podobnosti s inými neprenasledovanými náboženstvami, ale tie podobnosti hľadá dosť nasilu. Hovorí o Aeskulapovi, ktorý bol zasiahnutý bleskom a odišiel do neba, Bakchusovi, Herkulovi a ďalších, ktorí odišli do neba na koni Pegasovi a ďalšie ešte podivnejšie vymyslené príbehy. Nejedná sa o zmŕtvychvstania.
Edwin Yamauchi historik a archeológ hovorí o tom ako bol Richard Reitzenstein za svoju knihu vydanú v roku 1910 kritizovaný za anachronistické zaobchádzanie s dokumentmi, keď prichádzal s absurdnými tvrdeniami typu, že Kristova obeť je obdobou obetovania býka Mithrom. Mithras nebol učiteľ s dvanástimi učeníkmi, nesmrteľnosť sľubuje skoro každé náboženstvo a v mnohých náboženstvách sa vyskytuje spoločné stolovanie, ale pri hlbšej analýze sú tam diametrálne odlišnosti oproti kresťanstvu. Mithras sa na rozdiel od Krista neobetoval, ale zabil býka a o tauroboliu ako mithraistickom rituále pochádza najstaršia zmienka z roku 160 nášho letopočtu. O Mithrovej smrti sa nevie vôbec nič. Nálezy o zmienkach o mithraizme v oblasti, kde prichádzalo k životu kresťanstvo existujú až z polovice druhého storočia. Mithras sa narodil zo skaly, nahý a držal dýku a fakľu a mal frýgickú čiapku. Adónis, Oziris a Attis zomreli podľa legiend násilnou smrťou, ale tam podobnosť s Ježišom končí.
Yamauchi hovorí o tom, že v minulosti bol rozšírený názor, že existovalo akési spoločné mystériové pranáboženstvo, čo však bolo na základe vedeckých zistení neskôr odmietnuté a medzi vedcami to bola uzavretá záležitosť. Ďalej hovorí, že "snahy o podkopanie jedinečnosti kresťanského zjavenia tvrdeniami o jeho závislosti od pohanských vplyvov sa rýchlo zosypú, keď sa zohľadnia všetky dostupné informácie."
Nebolo žiadne zmŕtvychvstanie Marduka alebo Dionýza či Tammuza - toho bohyňa Inanna-Ištar podľa textu objaveného v roku 1960 namiesto zmŕtvychvstania poslala do podsvetia ako náhradu za seba. Pôvodne sa na základe porušeného textu, ktorému chýbal koniec verilo v jeho zmŕtvychvstanie. Rané zmienky o Adónisovi nehovoria nič o jeho zmŕtvychvstaní, až štyri texty datované do druhého až štvrtého storočia nášho letopočtu spomínajú jeho zmŕtvychvstanie.
Attis a jeho zmŕtvychvstanie je postavené na viere, že každoročné dramatické stvárnenie mýtu o Atttidovi malo prinášať dobrú úrodu. Attis v legendách buď skutočne neožil a bolo iba zachované jeho mŕtve telo s rastúcimi chlpmi a hýbajúcim sa malíčkom alebo istá verzia hovorí o jeho premene na večne zelený strom. Attidove zmŕtvychvstanie sa nespomína pred rokom 150 nášho letopočtu.
Egypťania verili, že pre dosiahnutie nesmrteľnosti je potrebné telo mumifikovať, poskytnúť mu potravu a použiť zaklínadlá. V egyptskej predstave o nesmrteľnosti nejde o zmŕtvychvstanie, ale o vznášanie sa oddelenej zložky ľudskej osobnosti Ba a a Ka okolo tela. Oziris bol takto pripravený na to, aby sa stal kráľom podsvetia.
Presný dátum narodenia Ježiša Krista je veľmi diskutabilný. To, že sa oslavuje práve na Vianoce, kedy sa slávili niektoré významné pohanské sviatky sa pripisuje tomu, že viacerí kresťanskí panovníci a pápeži navrhovali, že namiesto zákazu pohanských ceremónií by bolo lepšie pozmeniť ich, označuje sa to aj ako inkulturácia evanjelia.

Čo sa týka Ježišovho narodenia z Panny tiež sa jedná o unikátny prípad. Zeus a viacerí iní bohovia sú antropomorfní bohovia, ktorí túžia po ľudských ženách a po sexuálnom styku s nimi. Ich mytologickým potomstvom sú napoly ľudia a napoly bohovia a ich život začína počatím. Ježiš však je plne Boh a zároveň celkom je aj človekom. Je večný, existoval už pred počatím a cez vtelenie prišiel do sveta. Ježiš je na rozdiel od mytologických bohov stavaný pevne do historického kontextu.
O narodení z panny nie je ani príbeh o Dionýzovi (Zeus ho splodil s princeznou Kadmou a Héra zariadila, aby bola spálená na uhoľ, ale Zeus zachránil plod a zašil ho do vlastného stehna, kým sa Dionýz nenarodil)
Príbeh o Perseovi vychádza z príbehu o tom ako sa Zeus spojil s Danae v podobe zlatého dažďa, ale išlo tam opäť o uspokojenie jeho žiadostivosti po mladej dievčine.

Tiež Olympia, matka Alexandra Macedónskeho mala byť podľa svojho sna oplodnená Diom. Šlo o neskoršiu propagandu na podporu božského uctievania Alexandra. Existuje tiež príbeh o Budhovom narodení z panny, avšak jeho matka bola už niekoľko rokov vydatá a nebola panna. Zmienky o jeho narodení z panny pochádzajú niekoľko storočí po jeho smrti. Tiež Krišna sa narodil matke, ktorá už pred ním mala sedem starších synov, ktorí boli splodení prirodzeným spôsobom takže tvrdenie že sa narodil z panny je nepravdivé. Myšlienka o Zoroastrovom narodení z panny pochádza až z deviateho storočia nášho letopočtu i keď on sám žil niekoľko storočí pred našim letopočtom.
Údajné príbehy narodenia z panny, ktoré predchádzajú narodeniu Krista obsahujú vždy nejaký druh hierogamie, kde boh mužského pohlavia oplodní v ľudskej alebo inej podobe ženu či už normálnym pohlavným stykom alebo iným spôsobom penetrácie. Nepodobajú sa nesexuálnemu počatiu panny, počatiu, pri ktorom Máriu neoplodnilo žiadne božstvo alebo prvok mužského pohlavia.

Spoločnou črtou týchto teórií o podobnosti kresťanstva s pohanskými náboženstvami je nedostatok dôkazov a chytanie sa každej slamky, čo však poskytuje argumentom len nepatrnú alebo žiadnu oporu. Známe fakty skôr naznačujú opak. A to, že pohanské náboženstvá, ktoré existovali aj po rozmachu kresťanstva preberali prvky kresťanskej viery do svojej vlastnej viery.

Často sa operuje s odvodenosťou katolíckych symbolov od pohanských symbolov. Asi najznámejším prípadom je teória, pochádzajúca však samozrejme od nehistorikov, o odvodenosti katolíckeho symbolu Svätej trojice a vševidiaceho Boha od symbolu Horovho oka. Avšak ak majú tieto symboly niečo v skutočnosti spoločné, je to len oko. Ak toto má stačiť na názor, že sa jedná o kopírovanie, potom napríklad firma Apple určite kopírovala svoj symbol od Zväzu záhradkárov a pestovateľov. Je prirodzené, že keď chce niekto zobraziť trojjediného vševidiaceho Boha, tak na zobrazenie nepoužije nos a štvorec, ale dá sa predpokladať, že vďaka pestrej histórii ľudstva by sa našli nejaké spoločné prvky aj tohto môjho aktuálne z palca vycucaného symbolu s nejakým pohanským symbolom - pre niekoho automaticky dôkaz plagiátorstva. Niektorí spájajú egyptský symbol Horovho oka so slobodomurárskou symbolikou a katolíckym symbolom. Kvôli nerozlišovaniu nadobúdajú skreslené presvedčenie, že pointa symbolov si je veľmi blízka. Horovo oko bolo nájdené na istom artefakte v hrobke egyptského faraóna Šešonka II. v Džanete (Tanide) a tiež na amulteoch v Tutanchamonovej hrobke. Pyramída nestojí ani nad jednou z týchto hrobiek, ako sa niektorí domnievajú. Symbol oka je ešte aj jedným zo znakov v egyptských hieroglyfoch. Ani v jednom prípade sa symbol ani zďaleka nepodobá symbolu katolíckej Svätej trojice a v prípade podobných slobodomurárskych alebo New Age symbolov ide najskôr o to, že tak ako satanisti preberajú kresťanské symboly a prevracajú ich, tak podobne to robia aj slobodomurári, ilumináti, mormonimormoni atď.

Čo sa týka konkrétne slobodomurárov a im príbuzných spolkov, sú to spoločnosti stavajúce sa proti Cirkvi. Cirkev pred slobodomurármi varovala už niekoľko storočí dozadu. Postoj slobodomurárov voči mnohým politickým a spoločenským otázkam sa žiaľ podobá práve tomu, čo zastávajú a žijú mnohí z tých, ktorí útočia na Katolícku cirkev. Médiá sú evidentne pod značným vplyvom ľudí sympatizujúcich s myšlienkami slobodomurárstva a žnú značné úspechy. V množiacich sa protikatolíckych výstupoch vidieť, že ich práca prináša svoje plody aj na Slovensku. Katolícka cirkev pred týmito spoločnosťami varovala síce už niekoľko storočí dozadu, ale ľuďom začína zvrhlosť týchto spolkov dochádzať až dnes, žiaľ len isté jej prejavy. Tí, ktorí prijímajú kidanie na Cirkev v podstate robia najväčšiu službu slobodomurárom, iluminátom a podobne. Lebo sú to práve oni, ktorí chcú poštvať ľudí proti Cirkvi a presunúť bremeno svojich nechutností na ňu. Ľudovo sa tomu hovorí "Zlodej kričí, chyťte zlodeja". Nevedomosť, nevzdelanosť a hlúposť sú základnými podmienkami ako rôznymi polopravdami vymývať ľuďom mozog a štvať proti Katolíckej cirkvi. Do tejto kategórie patrí aj používanie slobodomurárskych zdrojov na akési usvedčovanie Cirkvi z okultizmu a snahy o ovládnutie svetovej politiky, čo je zvykom v prípade niektorých novodobých demagógov, ktorí narábajú s takýmito zdrojmi ako s hodnovernými a objektívnymi informáciami o Katolíckej cirkvi. Je to akoby ste požiadali militantných moslimov, aby vám poskytli objektívne informácie k problematike židovského štátu.
Okrem toho nie je ničím zvláštnym účelové používanie citátov od iných konšpiračných autorov alebo z kontextu vytrhnuté citáty, ktoré samotné dávajú iný zmysel ako, keď sú súčasťou ostatného textu. Ako prevencia pred naivnou vierou v hocijaké konšpiračné teórie je dobré poznať ako danú problematiku vidí väčšina historikov alebo iných vedcov bez ohľadu na ich vierovyznanie.

Medzi ďalšie často napádané symboly patrí napríklad prevrátený kríž, ktorý je symbolom Sv. Petra, ktorý bol ukrižovaný dole hlavou. Prevrátený kríž je síce zneužívaný v satanizme, ale to neznamená, že jeho výskyt v Katolíckej cirkvi je dôkaz slúženia satanovi.

Symbolika ženy držiacej kalich a majúcej kríž po boku ako Kristovej nevesty Cirkvi (Zjv 19,7; 21,2) sa zamieňa antikatolíkmi zvlášť protestantmi za neviestku (myslí sa pritom na smilstvo páchané v Katolíckej cirkvi, avšak štúdie ukazujú, že percento zneužívajúcich je vo svetských povolaniach alebo medzi protestantskými pastormi výrazne vyššie)sediacu na šelme a odetú do purpuru a šarlátu, vyzdobenú zlatom a inými drahocennosťami (symbol kráľov, panovníkov, ale mohol by to byť aj symbol biskupov a kardinálov, niektorí odkazujú pri tom aj na budhistov alebo iné náboženstvá, kde sa neraz používa tiež honosnejšia výzdoba) pod ktorou vidia Katolícku cirkev (17,1-5). Kniha Zjavenia sa dá vykladať všemožne, najmä keď vytrhneme výroky z kontextu, v tomto prípade je však dobré pozrieť sa na tri body uvedené v úvode článku, ktoré charakterizujú postavenie Katolíckej cirkvi. Je potrebné sa zamyslieť nad tým aké učenie prináša Katolícka cirkev a čo je ovocím jeho dodržiavania. V tomto svetle by človek nemal mať pochybnosti, že tieto verše sa netýkajú Katolíckej cirkvi, pretože je to asi posledná významnejšia bašta celistvo a do krajnosti obraňujúca rodinu, život, chudobných, zomierajúcich atď. Veľmi podrobná analýza textov Knihy Zjavenia sa dá nájsť napríklad na tejto webstránke. Autorom je zrejme nejaký protestant, takže z katolíckeho hľadiska sa tam dajú nájsť isté nedostatky, ale inak je to veľmi zaujímavá analýza tejto časti Apokalypsy.

Niektorí najhorlivejší sa držia pravidla, že sto krát opakovaná lož sa snáď predsalen stane pravdou. Týka sa to napríklad aj skratky IHS (Iesus hominum Salvator), čo síce znamená po latinsky Ježiš spasiteľ ľudí, ale tvorcovia konšpiračných teórií chcú silou mocou tento symbol napasovať na mená egyptských božstiev. Viac tu.
Umelci tvoria rôznorodé diela a nie vždy sa presne pridŕžajú tradičných symbolov - to je práve pre umenie až príliš typické. Niektorí žiaľ dokážu s pomocou vlastnej fantázie z atypickostí produkovať vlastné fantazmagórie. Často je za tým nepochopenie zmyslu určitých symbolov na konkrétnych miestach. Mimo iné sa to týka Kristovho kríža nad prekríženými kosťami a lebkou, čo je v skutočnosti symbolom víťazstva Krista nad smrťou. Akoby trojitý jing-jang je symbolom Sv. Trojice, Tau používal už Svätý František ako symbol kríža. Viac tu.
Podobne je tomu i pri spájaní šľachtických či štátnych symbolov ako napríklad orla (typický pre mnohé erby) s okultnými hnutiami. Chce to niekedy poriadnu dávku fantázie, aby človek zo všemožných vstupov dostal žiadané výstupy, ale úsilie tých najhorlivejších býva napokon korunované úspechom, i keď väčšinou výsledky hraničia s mizériou. V podstate sa jedná o aplikovanie známeho "vedeckého" prístupu: "čo sa babe chcelo, to sa babe snilo".

V skutočnosti je vedľajšie či je nejaký podobný symbol aj v inom náboženstve či hnutí alebo nie. Podobne je mylné argumentovať o pravdivosti nejakej viery alebo ideológie dĺžkou jej existencie. Takéto pristupovanie k problému samé o sebe nevyvracia ani nepotvrdzuje pravdivosť alebo pomýlenosť ani satanizmu, ani kresťanstva, ani islamu atď.

Jezuiti, templári a ďalšie rády na muške
Zacitujem z jednej perly ducha od nejakého pána V.T. Uspokojivé dôkazy nasledovných tvrdení nečakajte. Pre uverenie týmto slovám je potrebná buď poriadna dávka naivity alebo potvrdenie od doktora: "Verejnosť prakticky nevie, že zodpovední za obe svetové vojny je Vatikán a jeho jezuiti. Dnes sú jezuiti tajne zakorenení vo vedení všetkých cirkví a náboženských systémov. Tajne ovládajú všetky svetové i menšie banky a peňažné ústavy, tajne znovu prenikli do všetkých vlád, parlamentov a súdov každej krajiny. Podarilo sa im nepozorovane preniknúť do všetkých druhov médií, rozhlasu a televízie po celom svete. Vnikli do všetkých svetových hospodárskych a náboženských organizácií a medzinárodných inštitúcií, majú tajne pod kontrolou všetky biblické spoločnosti a všetky biblické a teologické vydavateľstvá. Nepozorovane prenikli tiež do všetkých cirkevných škôl všetkých denominácií a do všetkých univerzít."

Tento pán a jemu podobní si zrejme neuvedomujú, že nestačia silné slová, ale mali by za nimi byť aj dôkazy. Ukážková demagógia, ktorej základom sú slová "tajne", "VŠETCI", "VŠETKÝCH", "VŠETKY".

K téme Jezuitov a niektorých ďalších katolíckych rádov je venovaný tento článok.

Kresťanstvo ako rozprávka na dobrú noc?
Situácia dnes ukazuje, že mnohí mladí, ktorí ľahko uveria akýmkoľvek konšpiračným teóriám majú veľmi plytké vedomosti o kresťanstve a o Katolíckej cirkvi. Nevedia, že predchodcom kresťanstva bolo v podstate židovské náboženstvo, v ktorého línii kresťanstvo pokračuje a preto považujú kresťanstvo napríklad oproti budhizmu za veľmi mladé náboženstvo. Nechápu, že význam mnohých náboženských pravidiel má za cieľ dobro človeka, a že Biblia, na ktorú sa ako na základný pilier odvoláva i Katolícka cirkev je nadčasová, čo znamená že veci v nej napísané boli pravdivé pred tisícmi rokov a sú pravdivé i dnes. Nerozumejú Ježišovej obete, nevedia, že Ježišova obeta spočívala v tom, že za hriech si človek zasluhoval a v podstate zasluhuje smrť a večné odlúčenie od Boha. Keď zomrel Ježiš za hriechy každého človeka, má každý možnosť prísť späť k Bohu, ak ľutuje svoje previnenia. Ježiš nikdy nesľuboval, že bude na tomto svete po jeho smrti kľud, mier a žiadne trápenie. Práve naopak. Dokonalosť sveta sa obnoví až po Ježišovom druhom príchode.

Vnímajú kresťanstvo ako rozprávku na dobrú noc, ale už nepremýšľajú nakoľko mohlo byť pravdepodobné, že by apoštoli, všetci okrem Jána, boli ochotní podstúpiť mučenícku smrť pre Ježiša, respektíve kvôli viere v Neho, ak by nespĺňal kritériá Mesiáša, ktoré predpovedali starozákonné spisy. Navyše ako je možné, že boli ochotní v takom množstve za Ježiša zomrieť, ak skutočne nežil alebo žil, ale Jeho sľuby o zmŕtvychvstaní sa nenaplnili a videli by, že Jeho slová boli klamstvo? Aj v novozákonnom texte je uvedené, že po ukrižovaní, pred zmŕtvychvstaním, boli v takom stave, že ich viera v Ježiša bola v podstate v kríze.

Typické sú zovšeobecňujúce tvrdenia ako napríklad "všetci kňazi sú takí a takí...". Je to veľmi zavádzajúce. Je to akoby sme začali rozprávať, že všetci plešatí sú hajzli alebo všetci Slováci sú zlodeji atď.
Čo sa týka Biblie, ktorá získava neraz prívlastok najkrvavejšia kniha, ťažko povedať či je najkrvavejšia, ale určite dobre vystihuje ľudskú krvavú mentalitu. Keď sú v nej opisované nejaké jatky, je to v prvom rade výsledok, zrady určitých hodnôt a vzťahu s Bohom. Čo sa týka toho, keď Boh dovoľuje Izraelitom zabíjať, spravidla varuje národ, ktorý mal byť vyvraždený a dáva istý čas na zmenu. Treba si uvedomiť aj to ako zvrhlo mnohé národy žili, keď napríklad narodené deti, ktoré nechceli, hádzali do ohňa, uctievali svojich bohov hromadnými súložami a podobne. Napokon tento Boží prísny prístup je ukážkou kam človek padá, keď spácha vážny hriech proti Bohu a zotrváva v ňom - stráca svoju hodnotu, pretože jediná jeho skutočná hodnota je v tom, keď stojí o život s Bohom, všetko ostatné je márnosť a len prehlbovanie trápenia človeka.
Kresťanstvo a život v Cirkvi ako život v spoločenstve veriacich, je napriek určitým svojim nedostatkom, ktoré existujú v každom spoločenstve ľudí, ten najlepší životný štýl, ktorý si možno vybrať, a to nielen zo psychologického hľadiska. Mnohí zúfalci odmietajúci Boha prehliadajú množstvo indícií poukazujúcich na Božiu existenciu, či už z osobných dôvodov alebo z dôvodu úspešného ideologického vymývania mozgov nejakými "osvetovými materiálmi". Preto sa neraz následne prikláňajú k viere v iracionálny ateizmus.

Šíria sa fámy o prepisovaní Biblie alebo i o tom, že Nový zákon nebol napísaný Ježišovými súčasníkmi. Až na štyri alebo päť krátkych častí, ktoré sa v niektorých starých nájdených spisoch Nového zákona nachádzajú, v niektorých nie (ako napríklad príbeh o hriešnici a Ježišovi píšucom do piesku), nie sú dôkazy o tom, že by bola Biblia nejako prerábená. Katolícka Biblia je tvorená 72 samostatnými knihami, a teda Bibliu písalo mnoho autorov. Najstarší zachovaný text Nového zákona je fragment z evanjelia podľa Jána. Bol datovaný zhruba do roku 120, jeho najneskoršie datovanie sa dáva do roku 150. To ale neznamená, že sa jedná o prvý, najstarší exemplár, teda o pôvodný Jánov spis. Predpokladá sa, že Jánovo evanjelium bolo napísane niekedy v druhej polovici prvého storočia. Bolo napísané niekým, kto skutočne mohol byť Ježišovým súčasníkom. Podobne je to aj v prípade ostatných evanjelií. Sada Pavlových listov, ktoré sú tiež súčasťou Nového zákona sú zrejme ešte skoršieho dáta ako samotné evanjeliá. Zmieňuje sa o nich napríklad Klement Rímsky okolo r. 96. Komentáre v úvode alebo v závere viacerých evanjelií a listov pripisujú autorstvo samotnému Pavlovi, Petrovi a podobne. Nálezy Nového zákona z prvých storočí umožňujú porovnať nakoľko sú aj súčasné preklady verné pôvodným spisom. Je známe, že rozdiely ak existujú, sú minimálne a závisia napríklad od prekladateľa a prekladu do konkrétneho jazyka. Protestantské a ekumenické preklady a ich blízkosť s katolíckymi prekladmi tiež dosvedčujú, že v rámci Cirkvi nedochádzalo počas stáročí k akémusi prepisovaniu Písma s cieľom zmeny zmyslu jednotlivých veršov. Podobne aj hodnovernosť Starého zákona bola v polovici 20. storočia potvrdená najmä rozsiahlym nálezom zvitkov v Kumráne, ktoré pochádzajú z obdobia spred 2000 rokov a viac. Rozdiely medzi súčasnými knihami Starého zákona a medzi tými, ktoré sa v Kumráne našli sú mizivé. Ich zhodnosť svedčí o precíznosti s akou sa knihy Biblie prepisovali celé stáročia.
Spochybňovanie Ježišovej osoby je úplne mylné a v podstate nevedecké. Dnes je veľmi ťažké nájsť historika, ktorý by spochybňoval, že Ježiš žil. Ježiš je najlepšie zdokumentovaná postava staroveku. Aj keby sme vynechali všetky knihy Nového zákona, ktoré sa z ranného obdobia Cirkvi zachovali, existuje dosť iných prameňov poukazujúcich na to, že Ježiš žil. Tacitus, Suetonius, Flavius, Cirkevný otcovia a ďalší. Bez toho, že by Ježiš skutočne v období prvého storočia žil bolo by divné, že v tomto čase nastal taký boom v zmienkach o Ňom, a to v spisoch nielen kresťanov, ale i vo svetských dokumentoch.

Šíria sa nepodložené výmysly o tom, že užšie kruhy akýchsi "zasvätených" (napríklad niektoré katolícke rády) v Katolíckej cirkvi veria v niečo iné ako oficiálne hlásajú. Pripomína to robenie z katolíkov okultistov, čo sme tu už mali aj pred dvetisíc rokmi v Rímskej ríši, ktorá z kresťanov chcela urobiť čudákov, ktorí vykonávajú tajné násilné krvavé rituály a podobne.

Útoky na pápežovu neomylnosť sú predovšetkým zo strany tých, ktorí nechápu, že sa táto neomylnosť vzťahuje na vyhlásenia označované ako "ex catedra". Tiež platí, že pápežova neomylnosť sa vzťahuje nie na hocičo, ale na otázky morálky a viery. Často sa prekrúcajú pápežove vyjadrenia, napríklad sa zahmlieva rozdiel medzi medzinárodným a svetovým poriadkom a kontext v akom boli myslené. Pápež je častokrát posudzovaný podľa svojho vzhľadu, čo je však veľmi povrchné nazeranie naznačujúce povrchnosť človeka tvoriaceho si názor na základe zovnajšku. Ohľadom pápežovej svätosti platí, že svätý je pápežov úrad, nie automaticky aj pápež.

Čo sa týka kňazského rúcha, jeho symbolika má viacero významov. Aj dnes sa používajú v určitých životných momentoch ako je napríklad sobáš, špecifické spôsoby obliekania. Nie je to nič zlé, práve naopak, poukazuje sa tým na výnimočnosť danej chvíle, jej slávnostný rozmer atď.

Cirkev ani dnes nikoho do ničoho nenúti, ale sa k veciam odôvodnene vyjadruje. Snaha umlčať Cirkev a kresťanov má veľa spoločného s inými nevyrovnanými jedincami, ktorí sú už na smetisku dejín (komunisti, nacisti). Tak ako žijú medzi nami všemožní típkovia, tak tu žijú aj kresťania, ktorí majú takisto legitímne právo ovplyvňovať chod štátu a napríklad i to či zákony majú dovoľovať vraždiť nenarodené deti alebo nie.

Pápežský úrad nevymysleli ľudia, ale Ježiš zveril tento úrad Svätému Petrovi, ten ho zveril svojmu nástupcovi atď. Učenie Katolíckej cirkvi je učením zvereným Cirkvi cez Bibliu a tradíciu od Boha. Niektoré veci v Cirkvi sú ovplyvnené právomocou, ktorú dostala od Boha: A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.

Hovorí sa, že Cirkev súdi, keď poukazuje na to, že určité konanie je zlé. Avšak vo svete sú isté veci skutočne zlé a určité veci sú zas objektívne dobré. Vraždu považujú vo všeobecnosti aj kritici Cirkvi za zlú, takisto aj krádež a podobne. Prečo súdia? A hádam len nechcú, aby tieto zlé veci ako vraždy, krádeže a ďalšie zlé skutky boli regulované zákonmi? Prečo sa chcú so svojimi "stredovekými" názormi starať ešte aj do politiky? Neviem či dosť dobre vidieť ten dvojitý meter, ale je v tom kopa predsudkov zo strany kritikov Cirkvi.

Dnes sa mnohí pokúšajú prirovnávať kresťanstvo ku komunizmu. Je to porovnávanie neporovnateľného. Veriacich nikto k ničomu nenúti na spôsob komunizmu, a keď by človek prestal veriť nikto ho za to nesankcionuje, respektíve nie tak, že by to malo človeku v jeho presvedčení, povedzme ateistu, nejako vadiť.

Zázraky
Akékoľvek zázraky v Biblii nie je problém dať do súladu s rozumom, keď človek berie do úvahy Božiu všemohúcnosť, silu duchovného sveta a zároveň ľudskú zaostalosť, ktorá aj to čo považuje za vedecky objasnené, je v skutočnosti len veľmi plytké, povrchné tápanie. Zázraky dejúce sa v súčasnej dobe poukazujú na to, že zázraky opísané v Písme nemusia byť niečo nereálne. Medzi najznámejšie zázraky z 20. storočia patrí napríklad Zjavenie vo Fatime, kde malé deti na základe slov Panny Márie určili deň, kedy sa udeje nad Fatimou slnečný zázrak na oblohe a v ten deň sa skutočne stal, pričom ho videlo zhruba 70 000 ľudí. Ďalším sú napríklad stigmy, ktoré mal Páter Pio a boli sprevádzané niekoľkoročným silným krvácaním, ktoré lekári nevedeli vysvetliť napriek niekoľkým vyšetreniam. Medzi tie najznámejšie patrí tiež zázrak z Lanciana, Guadalupe a podobne.
Ani kresťania sa nebránia tomu, že do určitej miery sa niektoré zázraky dajú vysvetliť prírodnými procesmi, pričom existuje veľa teórií pokúšajúcich sa objasniť napríklad biblické zázraky takýmto spôsobom. Zvyčajne sa však tieto veci nedejú len tak, že človek niekde príde a tri-štyri. V tom je práve rozmer zázračnosti, že sa to udialo náhle, keď to bolo predpovedané alebo žiadané od Boha aj v prípadoch, ktoré by sa dali vysvetliť prirodzenou cestou.
Keby bolo možné vysvetliť komplet celý zázrak, tak by to už v podstate nebol zázrak. Racionalita nasledovania kresťanského učenia však nie je implicitne odkázaná na zázraky.

Medzi kresťanmi je známe, že ľudia zažívajú aj množstvo osobných zázrakov. Avšak mnohým ľuďom mimo Cirkvi je zbytočné rozprávať osobné svedectvá na spôsob ako mal človek určitý problém celé roky a po jednej modlitbe iného človeka, ktorý má charizmu uzdravovať, o niekoľko dní zistil, že ten problém nemá.

Katolícka cirkev, veda a genetika
Katolícka Cirkev je kritizovaná za všeličo, najčastejšie za to čo nie je vôbec pravda. Napríklad i za to, že je údajne proti vedeckému pokroku v oblasti genetiky. Realita je však iná: odkaz1; odkaz2; odkaz3; odkaz4;

Cirkev ani v minulosti napriek viacerým chybám na poli vedy nespomalila vývoj ľudstva, ale práve naopak. Západná civilizácia technicky dominuje práve preto, že Cirkev položila a rozvinula základy vied, zakladala prvé univerzity, nemocnice, sociálne zariadenia atď. Niečo viac tu.
Vďaka kresťanstvu sa vyvinula aj unikátna západná kultúra. Mimo iné sa napríklad práve s príchodom kresťanstva začalo zlepšovať postavenie žien.

Katolícka cirkev a nacizmus
Pre tých, ktorí radi hovoria o spolupráci alebo nečinnosti Cirkvi v ťažkých časoch nacizmu je dobré si prejsť aspoň pár nasledujúcich odkazov: odkaz1; odkaz2; odkaz3;

Evolúcia a viera v mimozemšťanov
Žiaden pápež nepotvrdil evolúciu. Ján Pavol II. maximálne povedal, že evolúcia je viac než len hypotéza. Ak myslel na mikroevolúciu, mal skutočne pravdu. Dané vyhlásenie bolo v podstate na úrovni osobného názoru.

Existencia života na Zemi je závislá od obrovského množstva presne nastavených parametrov.

Nielen život inde vo vesmíre, ale aj viera, že život na Zemi vznikol ako súhra náhod je z hľadiska pravdepodobnosti v podstate nemožnosťou. Jediné racionálne vysvetlenie toľkých "náhod" je Boh. Existenciu mimozemského života vylučuje antropický princíp. Len samotný vznik bielkovín z aminokyselín a ich prežitie je nemožné bez riadenia takéhoto procesu inteligenciou. Síce niektorí veria, že Zem navštívili už v dávnej minulosti mimozemšťania a opierajú sa v tejto svojej viere o viaceré stavby alebo kresby, ktoré sú roztrúsené po svete, avšak existuje množstvo iných vysvetlení a teórií analyzujúcich tieto nálezy, ku ktorým sa navyše kloní väčšina vedcov. Existencia života inde vo vesmíre zostáva len na úrovni pekných detských želaní. Navyše aj tí, ktorí prichádzajú s úvahami o tom, že sme boli na Zem privezení mimozemskou civilizáciou pred tisícmi rokov, nevysvetľujú tým existenciu precízne nadizajnovaného vesmíru - a sme späť pri náboženstve.

Sexualita
Akceptovanie protikatolíckych konšpiračných teórií a averzia voči Katolíckej cirkvi ide spravidla ruka v ruke s pohľadom človeka na sexualitu, ktorý sa rozchádza s pohľadom Katolíckej cirkvi. Niečo viac k téme sexuality i o tom, že katolíci pridŕžajúci sa učenia Katolíckej cirkvi nemávajú sex len dva-tri krát za život, sa dá nájsť na stránke ZdravySex.sk.
Nie je jednoduché smerovať vlastný život podľa toho čo je v živote správne a rozumné. Najmä sa to ťažko chápe ľuďom, ktorí klesli na úroveň zvieratiek a sú otrokmi svojich pudov a emócií a teda rozum nevládne nad ich inštinktami. Svoje robia predsudky, ktoré do mladých ľudí neraz vštepuje už rodina, spoločnosť a bulvárne médiá. Žiaľ kto nehľadá aj v serióznych zdrojoch, ten môže ľahko umrieť vo svojich fantazmagóriách.

Vcelku by sa odpor voči Bohu a kresťanstvu dal vo väčšine prípadov zhrnúť do konštatovania, že na Bohu a kresťanstve istým ľuďom vadí to, že je to jeden z posledných hlasov vo svete, ktorý ešte ako tak dráždi ich svedomie. Je to veľmi nepríjemné, najmä keď človek túži holdovať egocentrickému hedonizmu. Nechce vtedy počuť námietky, že žije nesprávne. Životný štýl mnohých ľudí je žiaľ dosť zhubný, i keď priznanie si tohto zlyhania nie je vôbec ľahké.
Títo ľudia mávajú s názormi katolíkov na sexualitu veľký vnútorný problém. To, že nežijú v súlade so svojim svedomím a navyše, keď im ich zlyhania pripomína Katolícka cirkev, spravidla ich to vnútorne žerie a nevedia sa s tým vyrovnať. Preto ten vzdor, odpor a hnev. Katolícka cirkev nikoho do ničoho v oblasti sexuality nenúti, ale len upozorňuje, že zdravý a uspokojujúci sex tou cestou, ktorou sa mnohí v živote vybrali, z dlhodobého hľadiska nezažijú. Jeho základnou podmienkou je totiž láska medzi partnermi a nie onanovanie na priateľke. Žiaľ mnohí z nich takmer vôbec nerozumejú slovu láska.

Všetko dobré, pekné a z dlhodobého hľadiska skutočne hodnotné si v živote vyžaduje námahu a istú dávku sebazapierania, či už škola, práca alebo sex. Sex v tom nie je výnimkou. Preto určitá sebakontrola má význam počas celého života.

To čo bolo niekedy výsadou prostitútok a asociálov sa najmä po sexuálnej revolúcii začalo považovať za pokrok. Napriek tomu, že tento životný štýl tých ľudí nepozdvihoval, ale viedol ich k úpadku. Dnes môžme vidieť, že celá naša spoločnosť vďaka tomuto trendu smeruje k úpadku a je neživotaschopná, tak ako to bolo v starom Ríme alebo Grécku.

Promiskuitný sexuálny život mladých ľudí (máloktorí majú dnes len jedného sexuálneho partnera za život) a celkové nazeranie na sexualitu je produkt myslenia, ktoré sa vyvinulo najmä vďaka šíreniu antikoncepcie, ktorá vytvára klamlivý dojem "bezpečného sexu", tým, že znižuje v povedomí ľudí riziko nechceného otehotnenia napríklad aj vo vzťahoch, ktoré nemusia byť ešte plánované ako trvalé.

Mnohí síce dávajú dôležitosť akémusi "ovládaniu samého seba, svojho vnútra", ale nejak sa to bije s ich hedonistickým pohľadom na sexualitu. Aj rôzne východné náboženstvá poukazujú na to, že pokrok človeka je v naučení sa kontrolovaniu a usmerňovaniu svojich túžob.

Rozumná prevencia pred nefunkčnými vzťahmi a manželstvami, respektíve ako minimalizovanie rizika takýchto vzťahov, spočíva popri citoch a pudoch pri chodení i v používaní rozumu. A rozumné chodenie je o tom, že najskôr dostatočne spoznávam partnera, jeho charakter, osobnosť, vlastnosti. Až keď dospejem k presvedčeniu, že je to ten správny človek "bez ktorého nemôžem žiť", a ktorého po osobnostnej stránke vnímam ako človeka, s ktorým dokážem prežiť aj celý život, vtedy je správny čas na začatie sexuálneho života. Veriaci človek pred začatím sexuálneho života, ktorý ľudí navzájom oveľa viac zaväzuje (nielen zo psychologického hľadiska, ale aj kvôli potenciálnej možnosti splodiť deti) by mal vnímať ako správne stáť o Božie požehnanie do takéhoto vzťahu. Preto má práve v tomto okamihu svoje miesto sviatostný sobáš, ktorý má predchádzať začatiu sexuálneho spolužitia, ale až po splnení predchádzajúcich podmienok, ktoré boli spomínané. Sexuálny život pred manželstvom a sexuálny život s viac ako jednou partnerkou je rizikovým a vedie oveľa skôr k nefunkčným vzťahom a sexuálnemu neuspokojeniu. Sú s tým spojené i zdravotné riziká a mnohé ďalšie, ktoré si odnesú napríklad počaté deti z takýchto vzťahov.

Mnohí sú presvedčení, že Katolícka cirkev, ktorá je proti potratom a antikoncepcii svojim postojom zhoršuje situáciu preľudnenia sveta a tým pádom aj napomáha väčšej biede a utrpeniu vo svete. V skutočnosti problém, že plno ľudí stráda nie je v tom, že by nás Zem nemohla uživiť. Problém je v ľudskom sebectve, rôznych clách, diktatúrach atď. Najnovšie poľnohospodárske technológie dokonca umožňujú, že na uživenie súčasného počtu obyvateľov planéty by postačovalo územie o veľkosti Chorvátska. Je to tvrdenie spolupracovníka INESS (Institute of Economic and Social Studies) z tohto roka: "Existujúce komerčne úspešné hydroponické farmy dnes dokážu produkovať približne jeden kilogram potravín denne na štyroch štvorcových metroch. To znamená, že celú sedemmiliardovú populáciu Zeme by s existujúcimi technológiami bolo možné uživiť na ploche Chorvátska." (.týždeň č.12, 7.5.2012) Existujú ďalšie podobné teórie ako napríklad Taste the Waste a podobne.

Kríza rodiny ako podhubie masového prijímania demagógie
Mnoho krát umocňujú averziu voči Cirkvi rodinné problémy. Môže to byť zlé správanie rodiča voči deťom, pričom sa rodič prezentuje ako veriaci kresťan, ale môže to byť aj celkom sekularizované prostredie rodiny, kde sú deti zanedbávané alebo dokonca nejako zneužívané. Často je problém v absencii otca v rodine. V takýchto prípadoch môže byť ťažšie vytvoriť si dobrý vzťah k Bohu ako k nebeskému Otcovi.

Slobodná vôľa a existencia zla
Boh nám dal slobodnú vôľu a každý ju môže používať na dobré alebo ju môže zneužívať na zlé a tak môže aj druhým prinášať do života buď požehnanie alebo prekliatie. To že sme slobodnú vôľu zneužili a zneužívame je problém nás samotných. Boh posiela aj teba, aby si menil svet okolo seba k lepšiemu. Boh nás povýšil tak, že z nás urobil spolupracovníkov na záchrane ľudí, ak to prijmeme, alebo na ich zatratení (najmä svojich blízkych a seba), ak ho odmietneme. To druhé býva spojené s tým, že človek odmieta Boha a jeho prikázania. Každý si prechádzame v živote rôznymi trápeniami, ale všetko zlé sa môže premeniť na oveľa väčšie dobro. Záleží od nás, i keď je to niekedy veľmi ťažké. Najväčšie zlo v živote však nie je trápenie, ale HRIECH, ktorý nás oberá o večný život v láske s Bohom a aj o šťastie už tu na zemi (odkaz na niečo viac k téme).

Východné a iné alternatívne filozofie
Budhizmus, hinduizmus, New Age a iné východné alebo východom ovplyvnené prúdy, napriek popularite akej sa u niektorých skupín ľudí tešia, sú v mnohých smeroch pre človeka nedostatočné. Mimo iné predovšetkým veľká časť z nich nedáva ani minimálne uspokojivú odpoveď na to prečo sme tu, kam smerujeme, kto stvoril svet, pričom je evidentné, že za tak úžasne naprojektovaným vesmírom, za takým komplexným kódom, ktorý sa ukrýva v DNA živých tvorov musí stáť nejaký Inteligentný Dizajnér/Inžinier.

Dosahovanie rovnováhy alebo povedzme niečoho vyššieho je bez odmietania hriechu a teda toho, čo je v priamom rozpore s ľudskou potrebou milovať a byť milovaný len chabým pokusom o skutočnú rovnováhu alebo oslobodenie. Pretože hriech/zlo je ten kľúčový problém, ktorý oberá človeka o vnútorný pokoj. Je to možno do určitej miery príjemné z krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého je to neúčinné, vrátane meditácie alebo jógy. Je to ako keď má človek rakovinu a berie lieky od bolesti. Tie lieky ho neliečia, neodstraňujú skutočný problém, iba krátkodobo otupujú vnímanie bolesti. Nakoniec rakovina (hriechy) človeka tak či tak zničia a jeho trápenie bude aj tak ešte veľmi veľké. Kresťanské učenie je v súlade s ľudskou prirodzenosťou, ale zároveň má kresťanstvo na človeka určité väčšie nároky, čo sa mnohým nepáči a búria sa práve kvôli tomu proti nemu. Búria sa najmä tí, ktorí zostali mentálne a najmä duchovne na úrovni malých detí alebo pubertiakov, ktorí nevedia alebo nechcú prebrať zodpovednosť za život, pretože je to do určitej miery namáhavé. V Cirkvi je viacero ľudí, ktorí prešli rôznymi meditačnými technikami, venovali sa jóge a iným cvičeniam a dnes na tie časy spomínajú ako najskôr na relatívne príjemné obdobie, ale neskôr začali cítiť podobnú prázdnotu ako pred praktizovaním týchto duchovných smerov.

Nebezpečenstvo života v hriechu (tolerovanie zla vo svojom živote) je práve v tom, že človeka oberá o slobodu. O slobodu rozhodovať sa práve pre to čo je dobré pre človeka samotného, rozhodovať sa pre to, čo je dobré pre jeho dušu. Redukovanie transcendentna na vieru v nejakú energiu je oveľa menej rozumovo a fakticky obhájiteľné ako to čo hlása Cirkev.

Ak človeku kresťanstvo niektoré otázky z jeho pohľadu nezodpovedalo môže to byť spôsobené jedným z nasledovných problémov. Prvý problém prečo kresťanstvo človeku doposiaľ nezodpovedalo mnohé otázky je, že človek má o kresťanstve len veľmi chabé vedomosti, viac menej len jednostranné a navyše silne stereotypné. Druhý problém môže byť v tom, že i samotní kresťania sú z veľkej časti prispatí a nedokážu ponúkať odpovede mnohým hľadajúcim. Tretí problém môže byť ten, že na mnohé veci človek odpoveď ani nemôže dostať, lebo ako človek má len obmedzené možnosti chápania a poznania. Tak ako húsenica nemôže pochopiť to čo tvorí človek, tak ešte menej človek môže pochopiť všetko to čo stvoril Boh.

Tu sa nachádza odkaz na jeden zaujímavý online dokumentárny film o New Age. Je síce staršieho dáta, takže kvalita je znížená, ale môže čiastočne ozrejmiť, kde a komu napríklad ide o peniaze a manipulovanie s ľuďmi.

Záver
Ako hovori Sokrates: "Vieš môj drahý Kritón, nesprávne vyjadrovanie nie je chybné iba z hľadiska jazyka, ale škodí aj duši"
Na ľuďoch nekriticky prijímajúcich hlásanie nových ideológov úspešne parazitoval aj v minulosti nacizmus alebo komunizmus. Dajme si pozor, aby sme sa nenechali oklamať novodobými "prorokmi" a "spasiteľmi". Zrelý človek nevidí hneď za všetkým spiknutie a konšpiráciu, najmä keď sú argumenty účelovo vyskladané.

----------------------------
Sekcia Zeitgeist sa opiera do značnej miery o knihu Kauza Ježiš od Lee Strobela.

Foto: Horovo oko - http://www.flickr.com/photos/noodlefish/