Opäť pojem výrazne biblický. V žalme 95 sa dokonca hovorí, že „Bohu patria vrcholy hôr."
Ak putujeme k vrcholom hôr a kopcov, smerujeme tak k akémusi výsostnému Božiemu územiu. Ak keď isto platí, že Bohu môžeme byť blízko na ktoromkoľvek mieste zeme, nemožno prehliadnuť, aké dôležité miesto majú hory v dejinách spásy.
Napríklad:
Ararat – miesto, kde pristála Noemova archa po potope;
Moria – hora, kde mal Abrahám obetovať Bohu syna Izáka;
Horeb – hora stretnutia Mojžiša s Bohom v horiacom kre;
Sinaj – tu Boh dáva ľuďom Desatoro skrze Mojžiša;
Nebo – hora, z ktorej pred smrťou Mojžiš videl zasľúbenú zem;
Svätá hora Sion – srdce Jeruzalema;
Hora Karmel;
Hora Pokušení;
Hora Premenenia (Tábor),
Hora Blahoslavenstiev;
Hora Olivová;
Golgota.
Premýšľam aj ja o tom, čo vo mne prečnieva z môjho JA a čoho sa mi naopak nedostáva?
Snažím sa o to, aby môj duchovný profil bol vyrovnanejší a tým priechodnejší a prístupnejší Bohu a ľuďom?
„Keby sme mohli vidieť neviditeľné svetlo milosti tak, ako vidíme mraky,
blesky alebo slnečné lúče, javili by sa nám čisté duše vo svete už iba vďaka čistote tak činnej ako zasnežené veľhory, ktorých neprístupné vrcholky pre nás stále priťahujú sily blúdiace vo vyšších vrstvách atmosféry...“
Pierere Teilhard de Chardin
Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)
