Žil raz istý zametač ulíc, ktorý svoju prácu vykonával svedomito a s radosťou. Keď zametal ulice, konal tú prácu spokojne, systematicky a precízne. Počas dlhých rokov práce získal mnohé skúsenosti, o ktoré sa rád podelil so svojimi poslucháčmi. Tu je jedna rada od múdreho zametača:
Niekedy má človek pred sebou veľmi dlhú ulicu. Vtedy si myslí: Bože môj, ja túto ulicu nikdy nedokončím. Potom sa začne ponáhľať, začína zametať stále rýchlejšie, no z ulice vôbec neubúda. Začína byť nervózny a nakoniec padá od únavy. Ulica však čaká na jeho metlu.
Toto je zlá metóda. Nie je možné myslieť na celú ulicu naraz.
Treba myslieť len na najbližší krok, na najbližší nádych, na najbližší pohyb metly. To prináša radosť. Takýmto spôsobom ani nezbadáš, ako krok za krokom prejdeš celú ulicu.

Kazimierz Wojtowicz – O kázni a dáždnikoch