V rozfúkaný, mrazivý marcový deň sa objavil na oblohe.
Prvý v tejto sezóne.
(Roky pozorujem, ako sa niekto viac či menej úspešne,
pokúša zlietnuť z neďalekého kopca.)
Kým sa mi podarilo nájsť miesto odkiaľ ho najlepšie dostanem do záberu fotoaparátu, začali ma oziabať ruky. :-)
A on si zatiaľ krásne plachtil na čistom modrom nebi.
Zima mu asi vôbec nevadila.
Hlavne, že mal dobrý vietor.

Mať „dobrý vietor“.
To je dôležité.
Vtedy človek nemyslí na zimu, či iné nepríjemné veci.
Myslí len na výšku, ktorú môže dosiahnuť, na dĺžku letu, pocit šťastia...

A vlastne, takto to funguje nielen pri lietaní.
Dá sa to zažiť aj s nohami na zemi.

Len treba najprv vyliezť na ten správny kopec. :-)