Kameň je odvalený.Tieto slová,ktoré v týchto dňoch zazneli v chrámoch po celom svete sa dotýkajú aj nás...No čo presne znamenajú pre nás?Znamenajú niečo,čo každý vo svojom srdci podvedome hľadáme, v čo každý v hľbke duše dúfame...Koľkokrát sme v našom živote potrebovali počuť a na vlastné oči sa presvedčiť,či kameň je odvalený,či naozaj je hrob prázdny.Každý z nás či chceme,alebo nie máme v našom srdci,v našej duši miesto,ktoré by sme mohli nazvať takým naším hrobom.Je to miesto,ktoré plníme vecami,spomienkami,hriechmi,udalosťami na ktoré by sme najradšej zabudli,ku ktorým by sme sa už nevracali.Pretože vracať sa k tomu je príliš bolestné...A tak každú takúto spomienku,udalosť zavalíme kameňom,kameňom,ktorý my samy odvaliť nedokážeme...Čas plynie a v našom vnútri je stále viac takýchto kameňov,naše ,,hroby" sú čím ďalej,tým plnšie...

Dobehlo nás to,ani sme sa nenazdali a stali sme sa akýmsi druhom ,,živej mŕtvoly".Tam,kde malo byť miesto pre život,zrazu sa stalo miesto pre smrť,miesto pre hrob...A my? Možno sme si už zvykli,možno nás to veľmi trápi,potichu zožiera,ale nevieme čo s tým,pretože hrob je príliš plný a kameň nášho vnútra priťažký.A tak žijeme ďalej,no viac zomierame ako žijeme...Ja viem,spomienky bolia,hriechy hanobia,udalosti rania...Ale...

Pokoj s Tebou,hovorím Ti,pretože kameň je odvalený a hrob je prázdny...

Drahá sestra,drahý brat prijmi toto slovo a dovoľ nech prenikne do hľbky Tvojho vnútra,pretože toto Slovo má moc,áno má moc odvaliť ten ťažký kameň v Tvojom vnútri,ktorý už nevládzeš niesť ďalej.Toto Slovo má moc vyprázdniť aj Tvoj ,,hrob",ktorý ukrývaš,dokonca aj pred vlastným zrakom,hlboko v srdci...Dovoľ nech toto Slovo vo viere koná...Pretože kameň je odvalený a hrob je prázdny...