Jedného dňa, keď duša otvárala dvere duchovnosti, v hlbokej modlitbe sa Bohu ponúkla, že mu bude prinášať rôzne obety.
„Dobre, zbožná duša a vieš, čo to znamená?“ Duša vraví:„Áno, viem.“ Boh ďalej vraví:“Dobre, ale prines mi zakaždým inú.“Duša prikývla a začala každý deň prinášať Bohu rôzne obety.
Tak to šlo deň čo deň, až prešli týždne, mesiace aj roky. Po rokoch obiet si Boh predvolal tú zbožnú dušu na audienciu. Vtedy si duša, celá naradostená, myslela, že Boh ju chce pochváliť a odmeniť za všetky tie obety, avšak keď predstúpila pred Neho, v tvári mu zbadala nespokojnosť.
„Och, zbožná duša, tak dlho mi prinášaš obety a ty zostávaš stále rovnaká...Vari si nespomínaš, že som povedal, že chcem milosrdenstvo, a nie obety?“ Keď chcela duša poprosiť o odpustenie, Boh kývol, aby bola ešte ticho i pokračoval: „Duša, duša, zbožná duša, vari si sa neponúkla sama, že mi budeš prinášať rôzne obety? Tak prečo si očakávala pred príchodom na túto audienciu odmenu, vari nebolo tvojou povinnosťou splniť daný prísľub?...
Milá dušička, neboj sa, mám ťa rád takú, aká si, preto teraz vkladám do teba dar poznania. Dal som ti práve pocítiť svoje milosrdenstvo tak, aby si mi rozumela, teraz choď a ohlasuj ho všetkým.“Vtedy duša, obdarená plnosťou šťastia, pokoja a lásky, preniknutá lúčmi Božieho milosrdenstva, zmenená poznaním, šla ohlasovať túto radostnú zvesť.

Miroslav Schlesinger – Začni už žiť
(vyd. Dobrá kniha)