V jadre našej kresťanskej viery stojí tajomstvo, že Boh sa rozhodol zjaviť svoje tajomstvo tak, že sa bezvýhradne podriadil ceste do hĺbky. Boh si vybral nielen bezvýznamných ľudí, aby priniesli Slovo o spáse v ďalších storočiach,
nielenže si vybral malú časť ľudí, aby splnila Božie prisľúbenia, nielenže si vybral pokorné dievča v neznámom meste Galilea, aby sa stalo chrámom Slova, ale Boh sa rozhodol prejaviť plnosť Božej lásky v človeku, ktorého život viedol k ponižujúcej smrti mimo hradieb mesta.
Toto tajomstvo sa tak hlboko zakorenilo do myslí a sŕdc raných kresťanov, že spievali v hymne o Kristovi:
„On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2,6,-8).
Ten, ktorý bol od počiatku u Boha a bol Bohom, sa zjavil ako malé, bezmocné dieťa; ako utečenec v Egypte; ako poslušný dospievajúci a nenápadný dospelý; ako kajúci učeník Jána Krstiteľa; ako kazateľ z Galiley, ktorého nasledovali jednoduchí rybári; ako človek, ktorý jedol s hriešnikmi a rozprával sa z cudzincami; ako vyvrheľ, zločinec, hrozba pre svoj ľud. Šiel od moci k bezmocnosti, od veľkosti k malosti, od úspechu k zlyhaniu, od sily k slabosti, od slávy k verejnej hanbe. Celý život Ježiša z Nazareta bol život, v ktorom odolával ceste nahor.
Niektorí ľudia ho chceli urobiť kráľom. Chceli, aby prejavil moc. Chceli mať podiel na jeho vplyve a sedieť spolu s ním na trónoch. ale on dôrazne hovoril „nie“ všetkým týmto túžbam a poukázal na cestu do hĺbky: „Syn človeka musí mnoho vytrpieť... Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“. Aj po smrti, keď jeho nasledovníci o ňom hovorili ako o porazenom bojovníkovi za slobodu a hovorili: „A my sme dúfali. že on vykúpi Izrael..“(Lk 24,21), musel im opäť pripomenúť cestu do hĺbky: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24,26).

Božia cesta je naozaj cesta do hĺbky.

Henry Nouwen: Kristova nesebecká cesta