„Počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom“ (Jn 1,37). Už druhý krát v priebehu dvoch dní Ján Krstiteľ označil okoloidúceho Ježiša za Baránka Božieho. Tento krát bolo jeho slovo rozhodujúcim signálom pre dvoch z jeho učeníkov, aby sa pohli z miesta a išli za Ježišom.
Koľkokrát nám veci dochádzajú iba postupne. Niektoré veci musíme počuť desaťkrát, aby sme pochopili o čo ide. Okolo niektorých z nás musel Pán chodiť mnohokrát, než sme si ho všimli. Možno sme tiež museli od nejakého svojho „Jána Krstiteľa“ počuť upozornenia, že Ježiš je blízko. V tom je ukrytá nádej pre všetkých, i pre tých ľahostajnejších.
Pán isto nekráčal okolo miesta. kde Ján krstil, úplne náhodou. išiel okolo práve preto, aby sa osobne stretol s Jánom a Ondrejom, aby prebudil ich srdcia, aby ich povolal. dobre vedel, že idú za ním, veď na nič iné nečakal. Možno si trochu vydýchol, keď uvidel, že sa rozhodli oddeliť sa od zástupu pozorovateľov a ísť za ním. On dokonca vedel, čo chcú, ešte omnoho skôr, než si to ujasnili oni sami. V ich srdciach musela byť túžba, možno nejasná, neočistená, ale predsa len túžba: viac ho poznať a byť chvíľu s ním. Človek musí mať nejaký dôvod, než sa dá do pohybu, než sa rozhodne poznať niečo nového a zmeniť svoj život.
A túžba je veľmi dobrým motorom na ceste k poznaniu Ježiša.
Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)
